pondelok 31. októbra 2016

RECENZIA: Péter Gárdos – Ranná horúčka ( IKAR, 2016 )

„Počúvajte ma, pán primár. Vážim si vašu výnimočnú odbornosť. Bohaté skúsenosti. Výsledky lekárskej vedy po celom svete. Vaše tabletky, röntgeny, sirupy, striekačky. Všetko si vážim! A úpenlivo vás prosím, nechajte nás na pokoji! Nechajte nás snívať! Na kolenách vás prosím, dovoľte, aby sme sa nezaoberali vedou!“ (s.182).


 Je tesne po vojne. Miklósa presúvajú z koncentračného tábora Bergen Belsen na švédsky ostrov Gotland. Podľa lekárskych prognóz mu ostáva nanajvýš pol roka života. Miklós však nestráca chuť žiť. Napíše všetkým sto sedemnástim maďarským dievčatám, ktoré sa podobne ako on zotavujú vo Švédsku z rôznych chorôb a zranení. Napokon mu osud prihrá do cesty mladučkú Lili, ktorá je jeho listami priam unesená. A tak sa začne „listová láska“, ktorá musí čeliť viacerým nepriaznivým okolnostiam...

Péter Gárdos napísal román, ktorého základy tvoria nájdené listy jeho vlastných rodičov, o ktorých existencii takmer päťdesiat rokov netušil. Kniha bola preložená takmer do tridsiatky jazykov a v roku 2015 bol na jej motívy nakrútený celovečerný maďarský film. Román by som charakterizoval ako drámu bez nejakých výrazných zvratov, odohrávajúcu sa v komornej atmosfére, obohatenú o viacero básní a citátov zo zamilovaných listov. Ľúbostný príbeh dvoch pacientov z ozdravovne nie je ničím novým a ani spôsob spracovania Gárdosovho románu nie je zvlášť výnimočný. Jednorázová záležitosť, ktorú prečítate a z hlavy vám vyšumí rýchlejšie ako bublinky, čo sa vám usadia v nose po vypití šampanského.     


HODNOTENIE:   ***





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára