RECENZIA: Johanna Sinisalo - Jadro Slnka (Odeon, 2015).

HODNOTENIE:   **

"Žijeme v Eusistokraciji. Eusistokracije je jediná Společnost, kde se mají všichni lidi dovopravdy dobře. Euristokracije je FInské Spoločenské uspořádání. Její nejvyšší orgán je Národní úřad zdraví. Euristokracije znamená, že lidi vždycky nevědí, co je pro ně dobře a co mají dělat, aby byli zdraví a dlouhověký. A proto je národní úřad zdraví, aby jim řekl, co mají jíst a další věci. (S.78). 

Fínsko, 2016/ 2017. Severská krajina vytvorila eusistokratické usporiadanie (úplný zákaz alkoholu, tabaku, kofeínu a dokonca aj kapsaicínu, ktorý spôsobuje štipľavú chuť papriky). A práve obchod s čili papričkami vytvára akúsi alternatívu drogovému trhu, ktorý vláda už pred rokmi úspešne zlikvidovala. Eusistorkratická spoločnosť takmer úplne odstránila emancipované ženy, naopak, vrátila im postavenie, ktoré zastávali v minulosti a opäť ich domestikovala. V krajine sa používa novodobý slovník, ktorý postupne preniká do bežnej hovorovej reči.  Pre muža sa používa označenie maskul a pre ženu eloj. Muži si vyberajú manželky na tzv. partnerských trhoch a tak, ako tomu bývalo kedysi, berú sa väčšinou veľmi mladí. Ostalo zopár posledných, nezlomných rebeliek, ktoré sa systému nechcú poddať. Napríklad sestry Vanna a Manna (z bezpečnostných dôvodov si zmenili mená na Vera a Mira, aby splynuli s majoritnou). Pre ženy, rebelky, sa ujalo pomenovanie morlok. Vannu a Mannu vychováva  starostlivá, aj keď trošku svojská babička menom Aulikki. Manna sa po čase vydá, čím sa v podstate zaradí medzi ostatné bežné ženy, zatiaľ čo Vanna rebeluje voči spoločnosti aj naďalej. Aj keď sa dá dokopy s Jarem, odmieta s ním vstúpiť do manželstva. Obaja začnú pracovať pre jednu tajnú spoločnosť, ktorá sa zaoberá dílerstvom kapsaicínu, čím sa vystavia veľkému riziku. Jedného dňa sa záhadne stratí Vannina sestra Manna, pričom hlavné podozrenie padá na manžela, ktorý ju pravdepodobne zabil a zakopal na neznáme miesto. Nie je to vôbec vylúčené, keďže majetok sestier nebol vôbec zanedbateľný. Vzhľadom na to, že polícia nevenuje nezvestnej žene dostatočnú pozornosť, Vanna sa pustí do pátrania na vlastnú päsť. Podarí sa jej odhaliť skutočnú pravdu?

Zvláštny román fínskej autorky, ktorá sa tak trochu rozhodla pohrať s absurditou. Príbeh sa odohráva v súčasnosti, v rozpätí rokov 2016 - 2017. Úmysel spoločnosti úplne odstrániť škodlivé látky je síce ušľachtilý, ale ako to už v takýchto prípadoch býva, dôsledky môžu byť vážnejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Eusistokracia je vo svojej podstate akási miernejšia forma komunizmu, kedy štát preberá viaceré rozhodnutia za občana, čím ho zbavuje práva na vlastné rozhodovanie, no zároveň ho necháva v tom, že sa o neho viac - menej príkladne stará. 
Prvá časť románu, v rozprávaní ktorej sa striedajú Vera/Vanna s Jarem, sa podobá terapii. Po sestrinom zmiznutí Vanna píše listy adresované Manne, v ktorých sa jej spovedá zo svojich citov a vysvetľuje svoje aktuálne konanie. Druhá časť sa zaoberá najmä obchodom s kapsaicínom a súčasným stavom fínskej spoločnosti. 
Musíte si zvyknúť na to, že do príbehu sú vložené rôzne dokumenty ako napríklad historický vývoj domestikácie žien, rozprávky, legendy, slovník modernej fínčiny a podobne, čím autorka čiastočne využíva prvky typické pre magický realizmus. 
Nie je to dynamické čítanie, skôr si vyžaduje od čitateľa trpezlivosť. Autorkin pohľad na súčasnú fínsku spoločnosť je podľa môjho názoru dosť mimo, aj keď na druhej strane  nemožno porovnávať literárnu fikciu s realitou. Obchodovanie s čili papričkami pôsobí miestami až parodicky, takisto konanie postáv nie je vždy v súlade so správaním, ktoré by sme od nich očakávali. Myslím si, že tento fínsky román nezanechá v tom kvante kníh, ktoré sa v súčasnosti dostávajú denno denne na knižný trh, ani kuraciu stopu. Na druhej strane. Prečo aj?