utorok 19. decembra 2017

RECENZIA: Haruki Murakami - Slon mizne (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:   ***                             DECEMBROVÁ KNIŽNÁ SRDCOVKA


"Svet je naozaj zvláštny. Ja mám chuť na celkom obyčajný hamburgerový steak, ale niekedy mi ho vedia dať len ako hamburgerový steak na havajský spôsob, z ktorého sa odstránia plátky ananásu. A mimochodom, Vy ste pripravili celkom obyčajný hamburgerový steak, však?" (s. 220). 




Niekoľkokrát odkladaný slovenský preklad  Murakamiho poviedok je na svete. Ide o výber kratších epických útvarov z rokov 1980 - 1992, ktoré vychádzali v prestížnom americkom literárnom časopise The New Yorker, do ktorého prispievali svojho času viacerí svetovo uznávaní spisovatelia: Truman Capote, John Updike, Raymond Carver, atď. 
Viaceré z poviedok, ktoré nájdeme v diele Slon mizine, sa stali základom pre neskoršie Murakamiho romány (napr. Vtáčik na kľúčik a utorkové ženy). Tým, že sa slovenský preklad tejto knihy neustále odďaľoval, české vydavateľstvo Odeon stihlo medzičasom vydať dve poviedky ako samostatné diela obohatené o ilustrácie (Druhý útok na pekáreň, Spánok). Pokiaľ ste stihli tieto príbehy už prečítať, budete ochudobnený asi o 60 strán. 

Aký teda je dlho očakávaný výber Murakamiho poviedok? Už vzhľadom na počet (dokopy ich je 17), ide o pomerne pestrý výber. Viaceré z nich sú typicky "murakamovské", teda pohybujú sa niekde na rozhraní skutočnosti a sna, surrealistických chvíľ si užijete viac ako dosť. Aj keď Murakami je výborný rozprávač, remeselne mu nie je veľmi čo vytknúť, má svoj štýl, ktorí si obľúbilo milióny čitateľov po celom svete, predsa len nie všetky poviedky sú mimoriadnym čitateľským zážitkom a ako to už pri výberoch diel býva, aj v tomto prípade je problémom kvalitatívna nevyrovnanosť. Nebudem rozoberať každú poviedku osobitne, aby som vás neunavil takto pred sviatkami a navyše to podľa mňa ani nie je potrebné. Pristavím sa iba pri tých, ktoré sú niečim zaujímavé alebo vo mne zanechali hlbší dojem. 
Kengurie komuniké - už názov poviedky vzbudzuje viaceré otázniky. Je to príbeh o chlapíkovi, ktorý vybavuje reklamácie a jednej zákazníčke pošle audiokazetu s čudným obsahom: "- Dnes mi došlo kengurie komuniké. - Jednoduché, nie? Nezdá sa ti ten názov krásny? Akoby ti list priniesla kengura vo svojom vrecku na brušku, priskackala by s ním z druhého konca širokej lúky, nemyslíš? 
Ťuk, ťuk, ťuk. (Klopkanie na stôl). 
Toto je klopanie. Klop, klop, klop... rozoznáš to? Klopem ti na dvere." (s.78). 
Lederhosen - vtipná poviedka o tom, že dôvodom rozvodu sa môžu stať aj obyčajné pánske nohavice.
Family affair (Rodinná záležitosť) - podľa mňa jedna z top poviedok tohto výberu. Výborne vykreslený vzťah brata a sestry, ktorí bývajú v spoločnej domácnosti. On je typický flákač, ona sa bude čoskoro vydávať. 
Okno - poviedka, ktorá sa zaoberá jednou z najčastejších otázok, ktoré si ľudia kladú už od nepamäti: "Čo by bolo keby?" Hlavný hrdina si spomína na časy, keď mal niečo po dvadsiatke a viedol seminár o písaní listov. Pri tej príležitosti sa ocitol s jednou z účastníčok seminára v jej byte. Vyzeralo to na príjemné chvíle, no on z neznámych dôvodov túto šancu nevyužil. Teraz po rokoch hľadí do okien budovy, za ktorými dotyčná žena bývala a premýšľa nad tým, čo by sa v jeho živote zmenilo, keby vtedy pre rokmi nechal situácii voľný priebeh.
Slow boat do Číny - tri krátke príbehy v jednom, v ktorých hlavný hrdina, Japonec, muž v stredných rokoch, spomína na svoje stretnutia s Číňanmi. Najskôr na čínskych spolužiakov, keď sa ocitol ako jediný Japonec v škole medzi samými Číňanmi, potom na zaľúbené študentské chvíle s čínskou študentkou a napokon na náhodné stretnutie s jedným čínskym podomovým obchodníkom. Z príbehu sála veľmi príjemná atmosféra, autor šikovne pracuje s emóciami.
Tancujúci trpaslík - poviedka pripomína Kafkov bizarný svet. Hlavný hrdina pracuje vo výrobni živých slonov, kde stretne veľmi krásne dievča, no ona ho odmieta. V sne sa mu zjaví trpaslík, ktorý mu ponúkne pomoc. Ak mu hlavný hrdina dovolí počas tanca prevteliť sa do jeho tela, zaručí mu, že dievčina mu napokon podľahne. No po celý čas, až kým sa mu dievčina neoddá, nesmie preriecť jediné slovo, inak bude po zvyšok života blúdiť v tmavom lese. Mne táto poviedka pripomenula rozprávku Martinko Klingáč
Posledný trávnik popoludnia - mladý študent sa živí kosením trávnikov. Svojou precíznou prácou je známy po celom kraji. Jedného dňa sa ocitne pred zvláštnym domom tajomnej dámy stredného veku...
Mlčanie - pre mňa asi najlepšia poviedka z celého výberu. Postarší muž, bývalý boxer, si zaspomína na školské časy, kedy mu jediný okamih obrátil celý život hore nohami... 

Haruki Murakami už dlhé roky patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Je výborným rozprávačom, píše zaujímavé príbehy, s jeho postavami sa dokážem stotožniť, ponúka nevšedné myšlienky a uvažuje originálnym spôsobom. Napriem tomu mám pocit, že v poslednom čase som od neho neprečítal mimoriadne dielo. Nadpriemerné, výborné, skvelé, to áno. Ale nezabudnuteľné, nie. Naposledy to bol román 1Q84 a to už je nejaký ten piatok. Snáď tento mimoriadny autor ešte stihne ponúknuť niečo, na čo budeme opäť dlho spomínať.               

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára