HODNOTENIE: **** KNIHA MESIACA DECEMBER
"Medvědín neleží blízko vubec nIčemu, dokonce i na mapě pusobí nepřirozeně. - Jako kdyby příroda a lidé hráli přetahovanou o životní prostor, - vyjádřili by to ti umírněnejší. V tom město rozhodně prohrává, už je to dávno, co naposledy něco vyhrálo. Ubývá práce, a tím pádem i lidí, les každoročně spolkne jeden až dva opuštěné domy. V době, kdy tu jěště měli být nač pyšní, umístil úřad ke vjezdu do města ceduli se sloganem, jaké tehdy bývaly populární: "Vítejte v Medvědíně - Chceme maličko víc!" Vetru a sněhu trvalo pár let, než smazaly slovo "víc". Občas celé tohle místo vypadá jako filozofický experiment: Když v lese zanikne město, ale nikdo se to nedozví, bude to někomu vadit?" (s.11).
Medvedín je mesto niekde v horách na ďalekom severe. Žije tu pár obyvateľov, ktorí sú úzko prepojení s prírodou. V meste dokopy nič nie je. Jedna škola, pár obchodov, menšie firmy a zopár nočných podnikov. A jeden staručký zimný štadión, na ktorý obyvatelia Medvedína nedajú dopustiť. A práve hokej je v meste šport číslo jedna. Dokonca konkuruje aj náboženstvu: "Nekdo říká, že hokej je jako náboženství, ale to není pravda. Hokej je jako víra. Náboženství je mezi člověkem a ostatními lidmi, je plné interpretacé, teorií a názoru. Ale víra... ta je jen mezi člověkem a Bohem." (s.129)
Peter Andersson, súčasný športový riaditeľ klubu, je pýchou Medvedína. Kedysi to dotiahol až do NHL, aby sa po skončení kariéry vrátil do rodného mesta a pomohol vybudovať špičkový juniorský tím. S touto myšlienkou prišiel kedysi dávno legendárny tréner Sune, ktorý v súčasnosti trénuje hokejové Áčko. Peter sa pred rokmi oženil s Mirou, ráznou, no spravodlivou právničkou, ktorá obetovala vlastnú kariéru, aby mohla podporovať svojho manžela. Spoločne vychovávajú dnes už pätnásť ročnú dcéru Mayu, ktorej najväčšou záľubou je hra na gitare a dvanásťročného Lea, ktorý hráva hokej za žiakov. Maynou najlepšou kamoškou je Ana, s ktorou sú napriek odlišným povahám už od šiestich rokov nerozlučnou dvojkou.
Mužstvo juniorov trénuje tridsaťdva ročný chlapík meno David, nekompromisný tréner, ktorého štýl trénovania pripomína vojenský režim. No jeho metódy prinášajú úspech a to je pre všetkých zainteresovaných najdôležitejšie. Najväčšou hviezdou mužstva je Kevin, ktorý pripomína kapitána amerického futbalu na nejakej stredoškolskej univerzite v Bostone. Jeho rodičia sú maximalisti, ktorí neodpúšťajú ani najmenšie zaváhanie, nech sa jedná o čokoľvek. Kevin má síce najväčší talent a strieľa najviac gólov, no dušou Medvedína je niekto iný. Benjamin Ovič, Kevinov najlepší priateľ. Chalan, ktorý neuhne pred žiadnym súbojom, bez ktorého by bol Kevin sotva polovičný. Benjamin vyrastal s tromi sestrami, ktoré do veľkej miery formovali jeho charakter a zmýšľanie. Benjamin skrýva tajomstvo, o ktorom nikto netuší. Dokonca ani Kevin. Potom tu máme Amata, veľmi nadaného a pracovitého hokejistu. Trénera Davida na neho upozornil Sune, ktorý v ňom vidí obrovský potenciál. Keď Amat dostane puk, je prakticky nezastaviteľný. Jeho mama, s exotickým menom Fatima, kedysi odišla na sever za lepším životom a už roky pracuje ako upratovačka na zimnom štadióne. Ďalšími hráčmi v juniorskom hokejovom tíme Medvedína sú Lyd, horkokrvný útočník a Bob, obávaný obranca, ktorý však začína za zvyškom mužstva rýchlostne zaostávať.
Mužstvo sa po famóznom výkone prebojovalo do vytúženého finále a v dome Kevinových rodičov sa koná veľká oslavná párty. A práve táto párty spôsobí Medvedínu poriadny úder, z ktorého sa niektorí obyvatelia už nikdy nespamätajú...
"V lese je jedno místo, které miluje jednu hru. Na posteli sedí jedna dívka a hraje na kytaru svojí nejlepší kamarádce. Na policejní stanici sedí jeden mladý muž. Na nemocniční chodbě se sestra míjí s advokátkou, na tribuně jednoho stadionu v jednom hlavním městě skanduje parta dospělých mužu a žen, že jsou medvědi z Medvědína, a jsou tam s nimi i sponzoři a představenstvo, které se před deseti lety smálo jednomu sportovnímu řediteli, když říkal , že jednoho dne vybuduje nejlepší juniorský tým v zemi. Teď jsou tu všichni, kdo v klubu pracují, až na něj.
Jeden tým s hokejkami v rukou čeká v šatně na začátek zápasu, jeden mladší bratr sedí na lavici, na klíně drží mobil a čeká, co jeho kamarádi napíšou na sociálních sítích o jeho sestrě, až se dozvědí, co se stalo. Do jedné advokátní kanceláře zavolá bohatý klient, v jiné advokátní kanceláři zahajuje jedna matka válečné tažení. Dívka hraje na kytaru tak dlouho, dokud její kamadádka neusne, a ve dveřích stojí jeden otec a říká si, že holky tohle zvládnou. Vydrží to. Toho se bojí. Že si svět bude myslet, že je navzdory všemu všechno v pořádku." (s.242).
Backmanova kniha je v prvom rade o hokeji. Ale nielen o ňom. Je aj o jednej tragédii, ktorá rozvíri v meste hladinu a otestuje charaktery všetkých zainteresovaných. Jedno je však isté. Nech už to dopadne akokoľvek, nič už nebude ako predtým.
Príbeh je čitateľsky veľmi zaujímavý, aj keď nie je originálny. Najlepšie pasáže sa týkajú hokejových zápasov, na niektorých stranách som mal doslova zimomriavky. Klobúk dole ako dokáže autor narábať s emóciami. Neraz budete mať pocit, akoby ste sedeli priamo na tribúne a sledovali hokejový zápas. Trošku horšie je to mimo arénu. Ani náhodou som sa nenudil, ale takých príbehov sme tu už mali stovky. Našťastie Backman ponúka v románe veľa podnetných myšlienok a názorov a to dokáže román pozdvihnúť. Takže celkovo vládne na mojej strane spokojnosť a dobrý pocit z príjemnej chuťovky, ktorá je ako stvorená na pokojné vianočné sviatky. Preto ak ste ešte náhodou nevybrali ideálny vianočný darček, máte šancu to napraviť.
Pochvala smeruje aj grafickému oddeleniu, ktoré zaodelo román do pekného a výstižného oblečenia a takisto prekladateľke Helene Matochovej za kvalitne odvedenú jazykovú prácu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára