štvrtok 14. decembra 2017

RECENZIA: Kate Atkinsonová - Boh v ruinách (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   ****

Päťdesiatpäťtisícpäťstoosemdesiatri mŕtvych členov posádok bombardérov. Sedem miliónov mŕtvych Nemcov vrátane päťstotisíc tých, čo zahynuli pri bombových náletoch Spojencov. Šesťdesiat miliónov obetí druhej svetovej vojny vrátane jedenástich miliónov, čo zahynuli pri holokauste. Šestnásť miliónov zahynulo počas prvej svetovej vojny vo Vietname, štyridsať miliónov obetí mongolských útokov, tri a pol milióna obetí storočnej vojny, pri páde Ríma prišlo o život sedem miliónov, pri napoleónskych vojnách štyri milióny, pri taipinskom povstaní dvadsať miliónov. A tak ďalej a tak ďalej až do rajskej záhrady, keď Kain zabil Ábela.
    Všetky vtáky, čo sa nikdy nenarodili, všetky piesne, ktoré nikdy nezaspievali, takže existujú iba v predstavách.
    A to je Teddyho predstava." (s.380). 



Boh v ruinách je akousi kronikou Veľkej Británie 20. storočia, ale aj príbehom o tom, že nie všetko je tak, ako na prvý pohľad vyzerá...
Začíname v roku 1925, kedy sa zoznamujeme s hlavným hrdinom príbehu Teddym Beresfordom, ktorý pochádza z piatich súrodencov. Najväčší priestor v knihe dostáva jeho sestra Ursula, žena so svojskými, no zaujímavými názormi: "Myslíš, že je to možné? Jedného dňa? Že všetci ľudia by sa mohli stať bratia? Ľudia - v skutočnosti mám na mysli mužov - sa od nepamäti navzájom zabíjajú. Odkedy Kain hodil Ábelovi do hlavy kameň alebo čo mu to urobil. - Nezdá sa sa mi, že to v Biblii bolo špecificky uvedené, - poznamenal Teddy.
- Máme hrozné kmeňové inštinkty, - vyhlásila Ursula. - Všetci sme pod povrchom primitívne bytosti, preto sme si museli vymyslieť Boha, aby bol hlasom nášho svedomia, inak by sme sa navzájom pozabíjali. - " (s.280).  Ďalej sa zoznámime s Pamelou, ktorá si rada užíva život, Teddyho bratom Jimmym, homosexuálom, umelcom, ktorý sa odsťahuje do Ameriky, Mauriceom, vysoko postaveným úradníkom, ktorého hlavnou pracovnou náplňou je pečiatkovanie dokumentov. Teddyho otec Hugh pracuje ako bankár a mama Silvie je ženou v domácnosti. Potom ešte stojí za zmienku Teddyho teta Izzie, ktorá sa svojmu synovcovi snaží vysvetliť všetky tajomstvá života. Teddy je miláčikom rodiny a prežíva v podstate šťastné detstvo. Je citlivý, je mu ľúto každého živého tvora, ktorý zahynie. Už odmalička je presvedčený o tom, že sa ožení s Nancy, dievčaťom zo susedstva, ktorá pochádza z piatich sestier. Po rokoch sa Teddy a Nancy skutočne vezmú a narodí sa im jediné dieťa, dcéra, ktorú pomenujú Viola. Viola je odmalička problémové dieťa. Ovplyvní ju smrť matky. V dospelosti sa vydá sa za istého Dominica, umeleckého maliara, ktorý odvedie ju aj ich spoločné deti Sunnyho a Bertie do zvláštnej komunity, ktorá pripomína sektu. Sunny sa v dospelosti stane učiteľom jogy na exotickom ostrove a Bertie bude pracovať v reklamnej agentúre. Dominic zomrie za záhadných okolností a Viola sa po rokoch opäť vydá, tentoraz za muža menom Wilf, nudného chlapíka, s ktorým sa po čase rozvedie. V zrelom veku sa z Violy stáva slávna spisovateľka, pričom námet na svoje romány čerpá najmä zo svojich spomienok. Konečne dosiahla úspech, no ostáva osamelá. Pre svoju povahu ju nikto nedokáže vystáť dlhšie ako pár minút. Uvedomuje si, že ako matka totálne zlyhala: "Keby mala tri želania, čo by chcela? Vrátiť sa do čias. keď boli deti malé. Vrátiť sa do čias, keď boli deti malé. Vrátiť sa do čias, keď boli deti malé." (s.336). 
Teddy prežil dlhý a zaujímavý život. Najviac ho však ovplyvnili udalosti druhej svetovej vojny, do ktorej narukoval dobrovoľne ako pilot RAF. Nepredpokladal, že vojnu prežije, preto ho život po nej mierne zaskočil. Chvíľu trvalo, kým si našiel uplatnenie. Najskôr učil istý čas v chlapčenskej škole, neskôr písal stĺpčeky do novín, ktoré vychádzali pod názvom Poznámky o prírode. Keďže k prírode mal odmalička pozitívny vzťah, táto práca ho ako - tak napĺňala. Po Nancynej smrti vychovával Violu sám, no nerozumeli si. Viola bola rebel, potrebovala až priveľa voľnosti. Na sklonku života sa Teddy čoraz častejšie vracia k udalostiam druhej svetovej vojny, najmä k svojim priateľom z letectva a k osudnému letu v 1944, ktorý výrazne ovplyvnil celú jeho budúcnosť...

Autorka nás prevedie takmer celým 20. storočím, pričom dominujú štyridsiate, šesťdesiate a osemdesiate roky. Príbeh nie je písaný chronologicky, jednotlivé udalosti a desaťročia sa striedajú. Postava Teddyho je čitateľsky atraktívna. Teddy nie je dokonalý, možno práve preto pôsobí sympatickým dojmom. Svojimi názormi na život zaujme aj Teddyho staršia sestra Ursula, no priam majstrovsky je zobrazená postava Violy. Žena, ktorá prejde viacerými životnými premenami, ktorú budete za jej správanie v niektorých momentoch doslova nenávidieť, no inokedy dokáže vo vás vyvolať ľútosť. Najmä ako zrelá, životom ubitá žena. 
Román je výborne zvládnutý aj po remeselnej stránke, číta sa veľmi dobre, jediné, čo mi trochu prekážalo bolo, že autorka neraz už dopredu prezradila viaceré dôležité udalosti, ktoré sa ešte len mali odohrať. Zvlášť musím vyzdvihnúť záver, ktorý bol pre mňa úplne že...

Posledná poznámka smeruje ku grafickej podobe románu. To sa naozaj nedala spraviť zaujímavejšia obálka? Najmä pokiaľ ide o zvolenú dominantnú farbu, je to úplne hrozné. Chcelo by to trochu viacej života!             

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára