streda 4. januára 2017

RECENZIA: Haruki Murakami - 1Q84- Kniha 1, Kniha 2, Kniha 3 (Odeon 2012, 2013)

Túto recenziu som napísal zhruba pred dvomi rokmi.

Bolo to asi trištvrte roka dozadu, keď sa mi z výplaty podarilo z mojej biednej výplaty nejakým zázrakom ušetriť 50 euro a tak som sa rozhodol, že si urobím radosť a niečo si doprajem. Už niekoľko mesiacov som mal vyhliadnutý v kníhkupectve román od Harukiho Murakamiho 1Q84. Keď som vošiel do Pantha Rhei, zistil som, že 1Q84 sa skladá z dvoch častí. Kniha 1 a 2 má dokopy 750 strán a kniha 3, 450 strán. Neviem či to bol zámer vydavateľstva rozdeliť román na dve samostatné knihy alebo to bolo následkom množstva strán, ktoré dosiahli dokopy číslo 1200 strán, čo je pomerne dosť. Po zakúpení kníh (1 a 2 kniha stála 23,45 euro a 3 kniha 16,75 euro) zostávalo jediné. Nájsť si čas na prečítanie tohto rozsiahleho diela. Vyhradil som si na to vianočné sviatky roku 2014 a začiatok roku 2015.



V 1 a 2 knihe máme kapitoly rozdelené podľa rozprávačov. Stretávame sa s dvoma tridsiatnikmi, bývalými spolužiakmi zo základnej školy Tengom a Aomame. Tengo vyrastal len s otcom, ktorý vymáhal poplatky určené na platbu televízneho kanálu, mamu si vybavuje len cez jedinú spomienku, keď jej sal bradavky akýsi neznámi muž. Tengo chodil častokrát do práce s otcom a to aj počas víkendov, kedy sa túžil hrávať tak ako ostatné deti. Už od prvého ročníku  vynikal v matematike, bol úspešným džudistom, ale aj ostatné vyučovacie predmety zvládal s prehľadom. Po čase sa osamostatnil od otca a venoval sa najmä škole. Teraz prednáša v prípravných matematických kurzoch a zároveň sa venuje literárnej činnosti, ktorá je jeho záľubou. Býva v obyčajnom zastrčenom byte, raz do týždňa sa stretne so svojou o desať rokov staršou milenkou a je so svojim životom maximálne spokojný.
Aomame má v podstate podobné detstvo ako Tengo. Jej rodičia boli, čo si pamätá, fanatickí vstúpenci sekty a nútili ju dennodenne sa modliť, za čo si vyslúžila posmech  a nenávisť ostatných spolužiakov, s výnimkou Tenga. Ten sa ju rozhodol chrániť. Aj Aomame, podobne ako Tengo, trávi voľný čas v detstve tým, že chodí s rodičmi po meste a rozdáva letáky, ktoré informujú o činnosti sekty, do ktorej patria aj jej rodičia. Jedného dňa, keď majú Aomame a Tengo spoločnú vyučovaciu hodinu, ona ho chytí za ruku a pozrie mu do očí. A hoci odvtedy ubehlo už takmer dvadsať rokov, ani jeden z nich nedokáže na ten okamih zabudnúť...
V súčasnosti Aomame pracuje ako špičková fyzioterapeutka pre bohatú klientelu. Jej práca má však aj temnejšiu stránku.Všetko to súvisí s Tamaki Ócuku, dávnou priateľkou Aomame ešte zo stredoškolských čias. Obe dievčatá si výborne rozumeli a jeden raz sa aj intímne zblížili...
Tamaki sa tesne po škole vydá  a po krátkom čase spácha samovraždu. Aomame sa dozvie, že to bolo následkom týrania jej manžela. Aomame mu z pomsty rozmláti celý byt a vyhádže jeho osobné veci. Medzi klientky, ktoré má Aomame na starosti, patrí aj istá stará bohatá pani, ktorej dcéru tak isto dohnal k smrti jej tyranský manžel. Stará pani na jej pamiatku zriadi luxusný dom pre obete domáceho násilia a zamestná Aomame na špeciálnu prácu. A keďže Aomame ovláda fyzioterapiu na jednotku, smrť tyranských partnerov zakaždým vyzerá ako nešťastná náhoda.
Jedného dňa sa Aomame vezie v taxíku za klientom, počúva Janáčkovu Sinfoniettu a počas veľkej kolóny sa rozhodne vystúpiť uprostred diaľnice. Zíde dolu schodmi a od tej chvíle už nie je nič ako predtým. Pretne sa priamka a dva svety sa spoja  do jedného, alebo fungujú paralelne vedľa seba. No ktorý z nich je ten skutočný? Aomame pozrie na nebo. Nad hlavou jej svietia dva mesiace. Jeden väčší, žltý, a druhý menší, zelený. Čo sa stalo?
Pán Komacu, redaktor a zároveň Tengov šéf, ponúkne Tengovi, ktorý pre neho externe pracuje, aby prepísal výnimočný literárny rukopis sedemnásťročnej dievčiny Eriko Fukadu, ktorý poslala do významnej literárnej súťaže. Názov poviedky je Kukly zo vzduchu. Príbeh, ktorý sa odohráva v prostredí sekty je fascinujúci, pôsobí reálne a pri tom je plný imaginárnych motívov. Chýba tomu len jediné. Vylepšiť jazyk, ktorým je príbeh vyrozprávaný. Samozrejme, že je to obyčajný podvod, keďže ide o literárnu súťaž, no zároveň je to veľká výzva pre pána Komacu a taktiež šanca pre Tenga, zdokonaliť výnimočný námet. Tengo napokon ponuku prijíma a od tej chvíle sa začnú diať čudné veci...
Aomame má pre starú pani vykonať poslednú úlohu. Zabiť vodcu sekty, ktorého prezývajú Líder. Nie je to vôbec ľahká úloha. Líder sa totiž skrýva pred zrakmi verejnosti a pred vonkajším svetom je dôkladne chránený a izolovaný. Lenže Líder znásilňuje desať -jedenásť ročné dievčatá a to je pre Aomame nepredstaviteľným zločinom. Kým Tengo sa rozhodne prijať ponuku prepísať Kukly vo vzduchu, Aomame sa chystá zabiť Lídra. Obaja sú svojim spôsobom úspešní. Aomame je nútená skrývať sa pred členmi sekty, ktorí túžia pomstiť smrť svojho vodcu a z poviedky, ktorú upravil Tengo sa stáva bestseller. 

Druhá časť knihy končí naozaj dramaticky, máte sa na čo tešiť a aj preto som sa rozhodol okamžite vrhnúť aj n tretiu knihu. 
Aomame sa v nej takmer po celý čas ukrýva pred sektou a istým pánom Ušikavom, ktorého si najmä sekta (vystupuje aj v 1 a 2 knihe ako vedľajšia postava) a Tengo trávi dlhé chvíle s otcom, ktorý upadol do kómy. Záhadne zmizne Tengova milenka aj skutočná autorka knihy Kukly vo vzduchu -Eriko, Aomame otehotnie, aj napriek tomu, že už mesiace nemala pohlavný styk, na oblohe stále plávajú dva mesiace, tento čudný svet ovplyvňujú tzv. Little peoples a Tengovi s Aomame, napriek tomu, že sú častokrát len pár metrov od seba, nie je súdené stretnúť sa. Rok 1Q84 (Murakami sa inšpiroval Orwellovým kultovým románom 1984), je skutočne záhadný. Sieť sa zužuje, kruh sa uzatvára a Tengo a Aomame sa napriek nepriaznivým okolnostiam túžia opäť držať za ruku. 

Aj napriek viacerým počiatočným dejovým líniám sa napokon všetko krásne zlepí do jednej veľkej rieky, hoci to bude chcieť nemálo trpezlivosti. Murakamiho román je skutočne veľký a to nielen rozsahom. Dostaneme v ňom podrobný obraz o japonskej spoločnosti 80-tych rokov, skvelý príbeh a typické Murakamiho postavy, ktoré sú nie vždy čitateľné a skrývajú bohatú záhadnú minulosť. Mňa osobne veľmi zaujala postava Ušikavu, ktorý je veľmi svojský a napriek tomu, že disponuje mnohými negatívnymi črtami, ktoré sú odsúdenia hodné, je mi istým spôsobom sympatický. Jeho život je totiž dosť tragický. 

Román 1Q84 je jedným z najlepších Murakamiho literárnych počinov a mám taký pocit, že keď nezískal Nobelovú cenu doteraz, tá šanca sa pomaličky scvrkáva. Jeho nedávne romány sú veľkým zážitkom, vrátane 1Q84, no cítiť, že v súčasnosti sa postupne autorsky vyčerpáva. 1Q84 je mimoriadny, Murakamimu by však nezaškodila menšia spisovateľská odmlka, aby nepokazil  všetko to výnimočné, čo vytvoril až do súčasnosti. A pokiaľ sa zamýšľate  či sa oplatí investovať zhruba 40 euro do románu 1Q84, tak odpoveďou je desaťkrát podčiarknuté ÁNO, URČITE! 
A na záver dúfam, že s tou Nobelovou cenou sa mýlim. Veľmi ju totiž Murakamimu prajem. 
Je rok 2017 a zatiaľ na ňu stále čaká. Tak uvidíme. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára