utorok 3. januára 2017

RECENZIA: John Irving - Rok vdovou (Odeon, 2003)

HODNOTENIE: ***

John Irving je bezpochyby skvelý autor. Hoci z jeho prvého románu, ktorý má podobu akejsi road movie (Sloboda medveďom), ešte cítiť chyby začínajúceho autora, jeho nasledujúce knihy sa nesmrteľne vryli pod kožu asi každého zanieteného čitateľa. Stačí spomenúť romány ako Svet podľa Garpa, Modlitba za Owena Meaneho, Pravidlá muštárne, atď. Irving je predovšetkým výnimočný rozprávač a  jeho diela sú nabité pútavým príbehom. Väčšina jeho románov má viac ako 500 strán, ale keď sa končia, je nám ľúto, že nie sú ešte aspoň raz tak hrubé. Napriek tomu, že Irving je jedným z mojich najobľúbenejších spisovateľov, musím mu vytknúť jeden dôležitý nedostatok. Alebo nazvime to  skôr vyčerpanosť z písania. Irving totiž v poslednej dobe vykráda sám seba. Hneď na začiatku si zvolí líniu, po ktorej potom kráča. A žiaľ už ani závery románov nie sú natoľko prekvapujúce ako by sme od autora Irvingovho formátu očakávali. V každom prípade si myslím, že román Rok vdovou, ktorý bol v originály vydaný v roku 1998, patrí k tomu lepšiemu, čo John Irving napísal. 

Príbeh sa odohráva v širokom časovom rozpätí. Začína sa v lete 1958 a končí na jeseň roku 1995. Zoznamujeme sa s manželmi Coelovými -Marion a Tedom, ktorí spoločne vychovávajú dcérku Rut. Ted rodinu finančne zabezpečí vydaním úspešnej detskej knihy a tak len občas chodí prednášať na univerzitu a do knižníc, kde sa rád zoznamuje s vydatými ženami. Jeho najväčšou vášňou však nie je písanie kníh, ale maľovanie nahých portrétov svojich obdivovateliek. Marion trávi väčšinu času doma, zahĺbená do svojich myšlienok. Nad manželstvom Coleovcov visí veľký temný tieň v podobe autonehody, pri ktorej zahynuli obaja ich synovia Timothy a Thomas
Jedného dňa Ted navrhne svojmu kolegovi, ktorého pre neustále cmúľanie cukríkov prezývajú Mentolka, aby jeho šestnásťročný syn Eddie O Hara počas leta pracoval v jeho dome ako asistent. Aký je skutočný zámer Tedovho pozvania do jeho sídla, sa môžeme len domnievať. Eddie však pozvanie napokon prijíma  a medzi ním a výrazne staršou Marion, Tedovou manželkou, vzplanie vášnivý milenecký vzťah, ktorý trvá celé letné prázdniny. Táto časť knihy mi veľmi pripomína vzťah mladého študenta v podaní Dustina Hoffmana a zrelej pani Robinsonovej v podaní zvodnej Anne Bancroft, vo filme Absolvent. Po skončení mileneckého pomeru Marion odchádza od rodiny. Teda a Rut necháva vo veľkom dome samých. Eddieho láska k zrelej Marion natoľko ovplyvní, že odvtedy ho priťahujú už len staršie ženy. Stane sa priemerným spisovateľom, no stačí mu to na to, aby bez problémov preplával životom. Rut sa naopak stane veľmi úspešnou autorkou románov, no robí príliš veľa chybných rozhodnutí, čím si komplikuje svoj osobný život. Túži po tom, aby porazila svojho otca v squashi, čím chce kompenzovať svoj vnútorný odpor smerom na jeho adresu. 
Jedného dňa sa Rut rozhodne, že napíše román z prostredia amsterdamských uličiek, v ktorých každý deň a každú noc pracujú prostitútky. Aby dokázala lepšie vykresliť atmosféru svojej novej knihy, strávi istý čas v skrytých uličkách Amsterdamu. Stane sa náhodnou svedkyňou vraždy a jej život sa ešte viac komplikuje. Prípadu sa navyše zhostí nekompromisný detektív, ktorý sa do vyšetrovania vrhne všetkými silami. Rut a Eddie celé roky čakajú na to, kedy sa zjaví nezvestná Marion, ktorá pod pseudonymom píše v Kanade úspešné romány. Okrem toho do Irvingovho románu vstupuje aj záhadná žena, ktorá je rok vdovou a jej tajomné slová, ktoré vysloví, pôsobia na nevyrovnanú Rut ako mrazivá veštba z iného sveta...  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára