RECENZIA: William Saroyan - Chlapci a dievčatá, keď sú spolu (Argo,1998)

HODNOTENIE:  ****

"- Proto já věřím jedině v peníze a že jde klukum o holky. Díky penězum je lhaní mezi klukama a holkama o moc příjemnější, daleko snadnější. -
- Lež je na začátku  veškeré špíny, všeho špatnýho a vyšinutýho. -
- A stejně všichni lžou. Víš moc dobře, že lže každej. Když to tak je, tak to přece musí bejt nevyhnutný, a když to je vlastně nutnost, tak je snad lepší se s tím smířit a netrápit se tím, nebo ne? - " (s.109).

Dick bol kedysi nádejným spisovateľom. Potom si vzal Daisy a narodili sa im deti Johnny a Rosey. Dick si odkrútil tri roky v armáde a teraz sedí už tretí rok doma za písacím strojom a snaží sa napísať niečo zmysluplné. Jeho snahu však narúšajú neustále hádky s manželkou, ktorá na Dicka žiarli a potrebuje byť neustále ubezpečovaná o tom, že ju miluje. Túži chodiť do luxusnej spoločnosti a stretávať sa s bohatými ľuďmi, hoci oni sami peniaze nemajú. Dick chodí tajne vsádzať na kone, čo mu občas hodí nejakú sumu, no je to skôr vreckové. Intelektuálne sa udržiava vo forme tým, že číta klasikov - Dostojevského, Turgeneva, Tolstého. Občas premýšľa nad tým, aké by to bolo, keby začal odznova, keby mal peniaze, keby... Nenájde však v sebe dostatok odvahy na to, aby urobil dôležité rozhodnutie. A tak sa necháva unášať vzťahom, ktorý nikam nesmeruje, no zotrváva v ňom aj naďalej. 

"- Máš mě, Dicku, rád? -
Tohle se chystalo.
Pustil se do čili. 
- V ložnici spí dvě  děti. Jsme spolu šest let. A navíc jsem spolu byli už rok před svadbou. -
- To jo. Ale máš mě rád? -
Jo. Mám tě rád. -
- Kecáš. -
- Jo. -
- A proč mě teda nemáš rád? - " (s.26). 

Mrazivý príbeh o jednom vzťahu, ktorý pravdepodobne zasiahne väčšinu z nás. Na jednej strane túžba po spoločnosti, ktorú svojho času predstavil Fitzgerald vo svojom kultovom diele Veľký Gatsby ,na na strane druhej drsná a chladná medziľudská atmosféra, ktorú poznáme napríklad z viacerých Bukowskeho poviedok a románov: "- Mizero jeden, - vzlykala a honem ho popadla, dokonce ho pevně objala nohama. - Já jsem tak hrozně sama a ty taky. A kousek od nás spěj naše děti a všichni jsme příšerně opuštěný. Určitě tím úplně  smrdíme. -
- Proč nedokážeš bejt aspoň chvíli zticha? -" (s.34).

Stručná, 130 stranová výpoveď je poskladaná z kratučkých kapitol, v ktorých dominuje dialóg medzi Dickom a Daisy. Záver tohto kratučkého dielka je len potvrdením niečoho, čo pripomína smutný kolotoč, z ktorého sa nedá vystúpiť.