" - Neznamená Saeculum storočie? - nadviazal Bastian opäť na rozhovor.
- Áno. Naše je štrnáste. Stanovuje hranice toho, čo je pri našich zrazoch dovolené. -
- A čo myslíš tým dovolené? -
Premeriavala si ma zhora nadol, skúmavo hodnotila každý kúsok jeho oblečenia. - Sme hráči postáv. Vyhľadáme si pusté časti krajiny a tam -nuž, tam hráme." (s.13).
"- Tak teda! Druhovia! Je to tak dávno. Necháme dnešok za sebou a vydáme sa do čias hrdinov a bájí. Stredovek nás očakáva. Kde, to vám hneď prezradím! - " (s.52).
Bastian Steffenberg pokračuje v rodinnej tradícii a podobne ako jeho otec, aj on sa pripravuje na lekársku kariéru. Štúdium medicíny mu zaberá takmer všetok voľný čas. To sa zmení až vo chvíli, keď stretne krásnu Sandru, ktorej záľubou je stredovek. Jedného dňa vezme Bastiana na jedno také stredové stretnutie, kde sa pohybujú kadejaké čudné postavičky. Všetky sú oblečené v dobových kostýmoch a predávajú v stánkoch rôzne remeselné výrobky, ktoré ponúkajú návštevníkom stredovekého festivalu. Občas predvedú na spestrenie ukážku rytierskeho súboja. Bastian má z festivalu zmiešané pocity, no keďže Sandra sa mu páči, rozhodne sa byť milý a príjemný.
O pár týždňov sa má uskutočniť päťdňové stredoveké stretnutie na utajenom mieste, ktoré ponúka zaujímavé dobrodružstvo. Bastian spočiatku váha, má pocit, že čas, ktorý by obetoval stredovekým hrám, mu bude chýbať, keď príde skúškové obdobie. Keďže je však do Sandry po uši zamilovaný, napokon prikývne.
A tak sa trinásť členná skupina schádza ráno na železničnej stanici, aby zažili najnapínavejšie dni svojho života. Neoficiálny vodca Paul, veštkyňa Doro, Arna so psom Roderickom, záhadná flautistka Iris, priateľský chalan Kamienok, Lars, Alma, organizátorka podujatia Carine, Mona, krásna Lisbeth, jej žiarlivý priateľ Georg, Nathan a Bradavica a tučko Ralf. Paul vyrozpráva cestou vlakom legendu o dvoch bratoch, ktorá má priam hororový záver.
Bastian si zvolí stredoveké meno Tomen a bude predstavovať liečiteľa, zatiaľ čo Sandra má meno už z predchádzajúcich stredovekých hier. Volá sa Doradea.
Hneď na začiatku musia všetci účastníci odovzdať predmety, ktoré nie sú súčasťou stredoveku. Mobilné telefóny, doklady, kľúče, peňaženky. Bastian musí odovzdať aj dioptrické okuliare, bez ktorých vidí len rozmazane. Účastníci hier sa rozdelia do skupín. Hra práve začína.
Čo sa spočiatku javí ako skvelé dobrodružstvo, sa behom pár hodín mení na boj o život. Najskôr zmizne v hustom lese Bradavica. po ňom Lars a napokon Sandra. Všade naokolo je hustý les, civilizácia na míle vzdialená a navyše začína zúriť poriadna búrka...
"- Tak si to zhrňme, - povedal. - Bradavica a Lars zmizli. Lars prakticky pred mojimi očami. Satelitný telefón tu takisto nie je, hoci Mona presne vie, kde ho položila. Ešte niečo? Správne, Lisbethin medailón. Pomerne dosť, - pokračoval a bezradne pozeral na Paula. - K tomu tie posolstvá na kúskoch kôry. Čoraz ťažšie sa mi verí, že sme v tomto lese skutočne sami." (s.169).
Román je prvotne určení dospievajúcim čitateľom, ktorí sa radi boja. Práve atmosféra je vykreslená priam neuveriteľne, naozaj si v istých okamihoch pripadáte ako v stredoveku. Les, v ktorom sa nachádzajú účastníci stredovekých hier, ponúka výjavy ako z hororu Blair Witch, občas máte zase pocit, že naháňate nejaké strašidlo ako Scooby - Doo a jeho kamoši.
Výborný príbeh, ktorý vás navnadí hneď od prvých strán, ide podľa podobného scenára ako predchádzajúce autorkino dielo - Erebos. Partia mladých ľudí, veľké tajomstvo a pátranie po neznámom. Škoda, že záver príbehu nie je šokujúcejší a ak budete pozornejšie čítať, dokážete si ho vyvodiť už zhruba v polovici románu. Napriek tomu pre mňa určite veľmi príjemný čitateľský zážitok so zaujímavými postavami a perfektnou stredovekou atmosférou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára