Táto otázka mi napadla v súvislosti s tým, či nižšie žánre majú právo súťažiť s tzv. vyššou literatúrou. Som toho názoru, že pokiaľ sú napríklad erotika, komix alebo horor podané umeleckou formou a spĺňajú podmienky umeleckého žánru, majú právo sa rovnocenne uchádzať o akúkoľvek literárnu cenu. Písať pre čitateľov alebo pre kritikov? Samozrejme najlepšie by bolo uspokojiť obe skupiny, ale to je pomerne zložité. V prípade, že autor začne byť medzi čitateľmi populárny a jeho knihy sú úspešne predávané, literárni kritici začínajú byť podozrievaví. Naopak, pokiaľ sa autorova kniha na knižnom trhu z nejakého dôvodu neuchytí, samotný autor vníma samého seba najčastejšie ako nepochopeného a hľadá chyby všade naokolo, len nie v sebe.
Literatúra je subjektívna, hoci isté prvky by mala spĺňať, pokiaľ chce byť vnímaná seriózne. Viacerí autori boli pochopení až po smrti. Ich diela sa stali kultovými, hoci vo svojej dobe ostali nepochopenými (Kafka, Bukowski...). Iní, ako napríklad Murakami, si užívajú úspech už počas života. Niektorí spisovatelia berú písanie ako remeslo (Karika, King...). Časť autorov musí zmeniť na istý čas prostredie, aby dokázali napísať román (Nesbo). Sú spisovatelia, ktorí spájajú rodinní život s profesionálnym písaním. Doobeda píšu, potom si idú zabehať do parku, vyzdvihnú deti zo školy a večer trávia s rodinou (Backman, Boyne).
Keby som sa živil ako spisovateľ, v prvom rade by som chcel logicky predať čo najväčší počet kníh a preto by som sa zameral najmä na svojich čitateľov. Pravdepodobne by mi však nebolo úplne jedno, čo si o mne myslí literárna kritika. Keby ma vnímali ako vypočítavého, komerčného autora nízkych žánrov, hnevalo by ma to, no na druhej strane, keby mi mastili páni kritici brucho, vynášali by ma do nebies, no predal by som povedzme 50 kníh, z čoho 30 by si kúpila moja najbližšia rodina a priatelia, tiež by to nebola žiadna výhra. Panuje všeobecný názor, že literárni kritici sú bývalí neúspešní spisovatelia, ktorí si takto liečia svoje komplexy. Možno sa nájdu aj takí, no vo všeobecnosti si myslím, že kvalitní literárni kritici sú veľmi potrební. Problém je v tom, že na našom malom Slovensku sa ľudia delia do rôznych politických frakcií, občianskych združení, záujmových skupín a podobne a vzájomne si mastia svoje pupčeky. Janko podrží Miška, Miško podrží Janka, Rudko napíše pár hrejivých slov na Vladkovu knihu a Vladko potom napíše kvetnaté slová na Rudkov román. A tak tu vznikne akási úzka skupina ľudí, ktorá sa uzavrie v akejsi intelektuálnej bubline, vytešuje sa zo svojich literárnych počinov a ten, kto si dovolí kritizovať ich "dokonalú tvorbu", je jednoducho nezrelý hlupák, nerozumie kvalitnej literatúre a treba ho opľuť.
Literatúra by sa nemala deliť na ľavicovú a pravicovú, na katolícku a ateistickú a na takú a neviem akú. Literatúra je jednoducho literatúra. Pokiaľ je kvalitná, nemôžeme ju pochovať len preto, že autor má názory, ktoré nás vytáčajú. Občas ľudia používajú kritiku ako účinnú zbraň, ktorou chcú odrovnať autora. Neraz však spolu s autorom odrovnajú aj človeka. Načo je to dobré?
Skúsme si to na záver zhrnúť. Nie som zástancom delenia žánrov na nižšie a vyššie. Nech súťažia všetci tí, čo splnia umelecké kritéria a majú šancu priniesť niečo nové a zaujímavé. Netrestajme autorov len preto, lebo sa ich knihy predávajú vo veľkom náklade. Pokiaľ ich tvorba osloví čitateľov, akceptujme to. Nemusím súhlasiť s tzv. ženskými románmi, ale keďže majú pomerne veľkú predajnosť, rešpektujem to. Pokiaľ sa nejaké dielo neuchytí, môže to mať viacero príčin. Občas je potrebné mať aj to potrebné "štestíčko" alebo jednoducho byť v správnom čase na správnom mieste. Mať za sebou kvalitný marketing či silné vydavateľstvo. Treba však byť k svojej tvorbe aj sebakritický. A trpezlivý, pokiaľ to nevyjde na prvý raz. Niekedy stačí vyplniť momentálnu dieru na literárnom trhu (napr. konšpirátor Dan Brown, prípadne načať D/s tému v štýle Päťdesiat odtieňov sivej a podobne).
Nepíšme pre kritikov ani pre čitateľov. Píšme v prvom rade sami pre seba. Dôležité je, aby sme my sami mali dobrý pocit zo svojej tvorby. A pokiaľ je to, čo píšeme dobré, nájde si to časom čitateľov a chytia sa toho aj kritici. Ak aj nie, svet sa nezrúti. Ešte je šanca na posmrtnú slávu a uznanie...
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára