RECENZIA: Adam LeBor - Budapeštiansky protokol (Perfekt, 2011)

HODNOTENIE:    ***

"- Čo je to? Povedz mi,- vyzvedal Alex a usiloval sa získať papiere. Natasha víťazoslávne ustúpila dozadu, papiere držala mimo jeho dosah. Ukázala mu vrchný list papiera: "Budapeštiansky protokol  -" (s.279).

Adam LeBor napísal román, v ktorom sa prelína fikcia so skutočnosťou. V rovnakom čase ako Európska únia odštartuje volebnú kampaň na prvého prezidenta zjednotenej Európy - Sanzlermanna, zavraždia istého Miklósa Farkasa. Jeho vnuk, Alex, ktorý pracuje ako novinár, sa rozhodne odhaliť pozadie vraždy. Pri svojom pátraní sa dostane k listom starého otca, ktorý zistil, že Nemci ešte  koncom druhej svetovej vojny plánovali vybudovať niečo ako štvrtú ríšu založenú na ekonomickej nadvláde prostredníctvom myšlienky európskej jednoty a spoločnej peňažnej meny. Navyše vo východnej Európe sa spúšťa nová vlná holokaustu prostredníctvom tabletky Birkauchen Pharma, ktorá spôsobuje u žien neplodnosť. Jednou z obcí, kde sa experiment úspešne ujal, je slovenská osada na východnom Slovensku - Nový Marek. Alex odhaľuje čoraz šokujúcejšie skutočnosti a je len otázkou času, kedy sa ho bude snažiť niekto vysoko postavený definitívne odstrániť... 

"Obri nemeckého priemyslu, oceliarski baróni, výrobcovia automobilov a elektroniky sa rýchlo prispôsobili novým povojnovým podmienkam. Manažéri, ktorí usilovne slúžili Albertovi Speerovi, nacistickému ministrovi plánovania, a Walterovi Funkovi, nacistickému ministrovi hospodárstva, spoločnosti, ktoré spravovali otrocké pracovné tábory v Auschwitzi, lekári, ktorí v táboroch vykonávali tajné pokusy a potom obsadili nové, pre nich založené posty na nemeckých univerzitách, všetci sa veľmi ľahko naučili jazyk demokracie.
Sú to iba malé kúsky skladačky. Počujem, ako sa pýtaš: kde sú dôkazy? Poviem Ti, čo som počul a videl v ten večer 9. novembra 1944 v hoteli Savoy, a Ty si budeš môcť vytvoriť svoj vlastný názor. Plán bol jednoduchý. Nikto nie je tvrdohlavejší ako bankári a priemyselníci. Nehovorilo sa o hlúpostiach ako "zázračná zbraň", ktorá by zmenila smerovanie Európy. Najvýznamnejší človek z tej spoločnosti vyhlásil: - Našimi bojiskami budú zasadacie miestnosti bánk a priemyselných budov, našimi zbraňami nebudú ozbrojení vojaci, ale súvahy a peňažný trh. -" (s.183).  

Román Budapeštiansky protokol bol inšpirovaný zostupom politickej strany Jobik a myšlienkami spoločnej európskej politiky. Osobne ma viacej zaujala vízia autora ako samotný príbeh. Ten nie je zase až taký originálny. Niečo na spôsob Dana Browna a jeho Da Vinciho kódu. Alex predstavuje profesora Roberta Langdona: šarmantného, inteligentného a zvedavého chlapíka, zatiaľ čo Natasha - Alexova kolegyňa je ako Sophie, Langdonova krásna, vzdelaná a neviem ešte aká skvelá partnerka. 
Jasné, že medzi Alexom a Natashou to zaiskrí, no kým príde čas na to príjemné, majú pred sebou ešte veľa, veľa práce. Veď v hre je budúcnosť celej Európskej únie! 

" - Aký si len naivný. Vy ste nevyhrali. Peniaze vyhrali. Peniaze vždy vyhrajú. Poľsko sme napadli na nákladiakoch značky Ford. Americké dierne štítky nám pomohli vyriešiť židovský problém. Vojna bola len zástierkou, nič viac. Napriek tomu, že sa naši vojaci zabíjali, my sme aj naďalej spolupracovali s britskými bankármi vo Švajčiarsku, stretávali sme sa, riešili sme svoje finančné záväzky, platili dlhy. Najdôležitejšie je udržať peniaze v obehu. Ako sme dokázali zaplatiť všetky tie poplatky? Vyplienením bánk krajín, ktoré sme obsadili. Ako Švajčiari hovoria: -Zlato nemá rasu. -Krásny systém. Kapital uber Alles." (s.273).  

Prelínanie reality a fikcie dodáva príbehu potrebné napätie a vyvoláva v čitateľovi viacero otázok. Navyše konšpiračné teórie sú zakaždým lákavé, lebo väčšina z nás by rada uverila niečomu väčšiemu, silnejšiemu a záhadnejšiemu. Je to mnohokrát zaujímavejšie ako prostá pravda. V každom z nás sa skrýva bulvárny škriatok, ktorý z času načas nahlodá naše presvedčenie. U niekoho viac, u niekoho menej. Dan Brown by vedel o tom rozprávať. Nemusíme ísť však až tak ďaleko. Stačí si prečítať Karikov Trebič a určite budete mať nutkanie zbaliť si veci a vybrať sa v zimných mesiacoch na túru do pohoria, ktoré leží medzi Nitrou a Zlatými Moravcami. 
Pokiaľ nebudete brať Budapeštiansky protokol príliš vážne, ale len ako čistý thriller, potom je to dynamické, čítanie, pri ktorom vám čas ubehne veľmi rýchlo. Len sa nemôžete nad autorovými konšpiračnými teóriami veľmi zamýšľať, lebo hoci môžu pôsobiť uveriteľne, sú to len dobre znejúce vety postavené na vode. A nič na tom nemení ani fakt, že LeBor pri písaní knihy údajne vychádzal zo skutočných historických dokumentov. 

Na záver ešte kritika na autorovu adresu za vykreslenie obce Nový Marek. Pokiaľ ste mali to šťastie (alebo skôr smolu) vzhliadnuť americký horor Hostel, potom si môžete domyslieť ako vníma britský autor pomery na východnom Slovensku. Škoda, že si nedal tú námahu a niektoré fakty si neoveril ešte skôr, ako ich stihol položiť na papier. 
Môj celkový dojem z románu je zmiešaný. Ako čistokrvný thriller čitateľsky obstojí, no ak budete čakať od knihy niečo viacej, budete sklamaní.     
Dobrá správa je, že v závere románu nám autor prezradí, čo to ten Budapeštiansky protokol vlastne je...