" - Môžem sa ťa spýtať? Ak si Smrť, musíš to vedieť! -
- Pýtaj sa. -
- Kam sa dostanú ľudia po smrti? -
- Pravdaže do neba, - odvetila presvedčene.
- Do neba sa dostanú spravodliví. A hriešnici? -
- Aj hriešnici prídu do neba. Jednoducho sú dve nebá, celkom rovnaké... No v jednom žijú spravodliví, preto je toto nebo rajom. A v tom druhom žijú hriešnici, preto je to peklo alebo nebo padajúcich. Až také je to jednoduché. -
- A kam sa po smrti dostaneme my dvaja? -
- To je jasné, do neba padajúcich. Budeme sa držať za ruky a padať večným voľným pádom. Budeme vedieť, že sa určite roztrieštime, no nikdy nedopadneme až na zem... -
- Zvolil si si svoju smrť? -
- Počkaj..." (s.235).
Jedného dňa sa vyberie spisovateľ, a zároveň rozprávač príbehu, na vlak, keď v tom si k nemu prisadne chlapík menom Pavel Nikolajevič Šarmanov aj s nejakým mladším mužom, ktorého oslovuje Tolik. Časom vyjde najavo, že Šarmanov je miliardárom a Tolik jeho osobným strážcom a z bližšie nešpecifikovaných dôvodov sú nútení cestovať vlakom. Šarmanov vytiahne fľašu drahého koňaku a dá spisovateľovi ponuku. Zaplatí mu veľkú sumu peňazí, ak jeho rozprávanie prenesie do písomnej podoby, no pod podmienkou, že tento príbeh nikdy nezverejní. Je jasné (keďže máme možnosť držať v rukách túto knihu), že spisovateľ poslednú podmienku porušil.
Šarmanovov príbeh je príbehom obyčajného človeka, ktorý sa súhrou viacerých priaznivých okolností vypracoval na bohatého ruského oligarchu. Jeho otec pracoval ako konštruktér rakiet a mama bola zahrabaná v nejakom vedeckom ústave. Šarmanova odmalička priťahovalo lietanie, lenže zo zdravotných dôvodov bola jeho prihláška k letectvu zamietnutá. Neskôr to skúšal ako študent vysokej školy, až napokon skončil ako obchodník leteckých spoločností. Začínal skromne. Počas vysokoškolských štúdií si zohnal brigádu na skrachovanom letisku, kde mal za úlohu strážiť staré vojenské lietadlá a vrtuľníky. Priestory v strojoch za poplatok prenajímal mladým zamilovaným párom, ktoré sa nemali kam uchýliť so svojou láskou. Časom v kokpitoch skladoval pašovaný alkohol a nefunkčnú leteckú vežu využíval na prevádzkovanie adrenalínových športov, ktoré boli začiatkom deväťdesiatych rokoch ešte len v plienkach. Potom sa oženil a narodila sa mu dcéra. Po čase sa mu však manželka zunovala a tak jej kúpil honosné sídlo na Mallorke, kde sa presťahovala aj s ich spoločnou dcérou a žili tam svoj bohatý bezstarostný život. Založil si vlastnú súkromnú spoločnosť, v ktorej potreboval zamestnať mladú atraktívnu asistentku, ktorá by bola dokonalá po všetkých stránkach... Napokon sa rozhodol pre Katerinu Valerjevnu, ktorá podľa jeho názoru spĺňala všetky dôležité predpoklady. Problém bol v tom, že kým ona ich vzťah brala ako pracovno - sexuálnu záležitosť, navyše Katerina je prototypom typickej ambicióznej vypočítavej nymfomanky, ktorá nikdy nevydrží pri jednom mužovi, Šarmanov potreboval mať pocit aspoň ilúzie partnerského vzťahu. Katerina je presne ten typ žien ktoré dokážu vyniesť mužov k oblakom, no zároveň ich citovo zruinovať. Šarmanov to vedel, no napriek tomu sa rozhodol dohrať túto tragickú hru až do úplného konca.
"Je to tak, od škôlky sa stýkaš s obrovským, množstvom ľudí - spolužiaci, vojaci z jednej roty, kolegovia z vysokej, spolupracovníci, priateľky, kamaráti, známi, vzdialení príbuzní, príležitostní spolupijani, spolucestujúci... Prosto masová scéna života. No v súvislosti s tým, ako bohatneš, alebo stúpaš po kariérnom rebríku, čoraz viac účastníkov tejto scény sa začína pokladať za hlavné postavy tvojho života. Slovom, za priateľov. A na koho by sa mal človek v ťažkej chvíli obrátiť, ak nie na priateľa?" (s.154).
Poľakov sa vo svojej novele zameral na život mladých ruských oligarchov, ktorých deväťdesiate roky vystrelili veľmi vysoko, aby rovnako rýchlo zhasli (Orgievič, Goša, Tengizik). Povrchné vzťahy, takmer neobmedzené finančné možnosti, strach o život, ilúzia dokonalého života. V popredí príbehu je vzťah Šarmanova a Kateriny, ktorý sa nenaplnenosťou lásky tak trochu podobá Dumasovej novele Dáma s kaméliami, rafinovanosťou Dahlovým poviedkam, cynickou hravosťou Kunderovým Smiešnym láskam a komickosťou českému filmu Dedičství aneb... Výborne vykreslené postavy (najmä Katerina), typický humor Jurijho Poľakova z čias perestrojkového Ruska, realisticky vykreslené prostredie deväťdesiatych rokov, výborný jazyk a už tradične veľmi kvalitný Štrasserov preklad.
" - Burgundské je na na cestu vhodnejšie. Nemyslíte? -
- A koľko stojí? - spýtal som sa opatrne.
- Ech, vy! To ženy sa najprv spýtajú, koľko stojí, až potom ochutnajú. S vínom je to naopak, najprv ho ochutnáte, až potom sa spýtate, koľko stojí. -" (s.19).
Na záver jedna veľká kritika, za ktorú autor samozrejme nenesie zodpovednosť. Katastroficky zvolená obálka novely. To čo je?!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára