" -Doniesli sme ti darček!" - povie Paula a vytiahne pestrú škatuľu. Položím na tanier horúcu hliníkovú misku a zložím si rukavicu.
- Pre mňa? -
- Jasné, že pre teba! Od Flika, Phila a mňa! -
-Vy mi niečo darujete?-
-Máš narodeniny. A sme tvoji priatelia. A narodeniny plus priatelia rovná sa darček, aspoň to tak býva! - To dáva zmysel. Takže vezmem niečo veľkosti škatule od topánok a sadnem si. Roztrhnem balenie a otvorím vrchnák. Vnútri leží tenký biely papier, do ktorého je zavinutá akási modrá látka. Tá látka je trikot Schalke. Otočím ho. Pod číslom 30 stojí namiesto mena ÚPLNÝ IDIOT." (S.162).
Simons Peters je v podstate obyčajný dvadsať deväťročný chalan pracujúci v spoločnosti T -Punkte, ktorá predáva mobilné telefóny a internet. Má niekoľko priateľov - Phila, kolegu z práce - Flika a dlhoročnú kamošku Paulu. Svoju šéfku prezýva pre jej veľké okuliare Sova. Raz do týždňa mu chodí upratať bordel v byte chorvátska prisťahovalkyňa Lala. Simon sa občas zhúli, občas opije, na splátky si napožičiava drahú elektroniku a v podstate žije len pre prítomnosť.
Keď sa niečo zomelie, udeje sa nejaká trápna situácia, buďte si istý, že pri tom bude Simon. Akoby mal magnet na problémy. Navyše je tu krásne dievča Marcia P. Garcia, ktorá je pre Simona bohyňou. Predstavuje si, ako spolu vychovávajú deti, vychutnávajú si spoločné nedeľné raňajky a počas dlhých prechádzkach sa držia za ruky. Lenže zatiaľ čo Simon je vyziabnutý chalan, ktorý chodí do gej fitka (omylom sa tam zaregistroval, keď si chcel po rozchode s dievčaťom vybiť energiu v nejakej posilňovni). Marcia je krásna sexi žena, ktorá v uniforme od Starbucksu, kde pracuje, vyzerá neuveriteľne. Simon je však rozhodnutý, že napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam, ktoré hovoria v jeho neprospech, skúsi získať srdce svojej vyvolenej. Dokonca sa kvôli nej prihlási na jazykový kurz španielčiny alebo jej zoženie lístky na vysnený hudobný koncert. A to zďaleka nie je všetko...
Čo o knihe povedať? Príbehov o smoliaroch, ktorí sa pokúšajú nájsť si svoje miesto pod slnkom, bolo napísaných už stovky. A treba povedať že v lepšom prevedení. Simonove správanie neraz prekročí hranice sviežeho inteligentného humoru a ide až do trápnosti. Je málo situácii, v ktorých Simonovi držíte palce, častejšie vám lezie na nervy a poviete si: "Tak ti treba, ty blbec." Ani ostatné postavy nie sú dvakrát charizmatické či vtipné. Podarí sa vyžmýkať niekoľko vtipných slovných hračiek, ale to je na román veľmi málo:
- Všetko najlepšie! Skočila na úroveň posledného ročníka školy šarmu Jozefa Stalina. - Variť? Kde mám vôbec variť? - odvážim sa spýtať.
- Bývam v Kolíne - Deutze! - znie odpoveď.
- Ku mne nemôžeme ísť! - odpoviem rýchlejšie, než sa 1. FC Kolín doma dostane do straty." (s.51).
Väčšina slovných vtipov však vyznie ako trápna fráza, ktorá nemá pre text hlbší význam a vyznie skôr ako prázdna póza: "Zhasnem svetlo a vlečiem sa naspäť do obývačky. V telke ukazujú, ako kozmonauti na palube MIRU chytajú ústami obrovskú beztiažovú kvapku vodky a pritom nablblo mávajú do kamery. Nemám rád Rusov, a ešte keď sú aj takí beztiažoví. Švédov mám rád. Alebo Španielov. Sranda. Vlastne mám rád všetky krajiny začínajúce na Š." (s.24).
Tuctový príbeh, slabo vykreslené postavy, až na výnimky, priemerné dialógy. Ak máte radi príbehy o smoliaroch, radšej siahnite po iných dielach, kniha Tommyho Jauda nie je práve trefa do čierneho. Osobne mám radšej iný typ humoru, možno preto som sa pri čítaní príliš nenasmial (možno dva -tri razy).
V roku 2007 bol podľa románu nakrútený rovnomenný film, takže pokiaľ máte málo, a chcete si príbeh vychutnať aj v tejto podobne, nech sa páči. Mne osobne stačila kniha..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára