Pred časom som si veľmi obľúbil tetralógiu S.J. Parrisovej - Kacír, Rúhač, Prorok a Zradca, v ktorej sa nám v úlohe hlavného vyšetrovateľa predstavil slávny Giordano Bruno.
Tak som to tentoraz skúsil pre zmenu so slávnym básnikom Dantem Alighierim. Na rozdiel od Giordana Bruna sa príbeh odohráva o viac ako dve storočia skôr. Dante má niečo po tridsiatke a práve mu končí funkčné obdobie mestského priora vo Florencii. Doslova pár hodín pred tým ako má zložiť funkciu, na rieke Arno objavia loď so stovkou mŕtvych tiel. Medzi nimi sa nachádza aj záhadný prístroj, ktorý je však rozbitý. Ako sa neskôr ukáže, ide o akési zrkadlo, ktoré dokáže dokonale zachytiť obraz človeka. Niečo na spôsob dnešnej 3D tlačiarne: "-Jestli je to pravda, zasadilo by to malířskemu cechu smrtelnou ránu-, přemýšlel nahlas Dante. -Kdoví, co by si o tom myslel jeho přítel Giotto. Jenže muže toto být ten tolik hledaný tajemný poklad? Pro který se vraždí?-" (s.126). Ibaže rozbitý prístroj zďaleka nemusí byť len akýmsi moderným fotoaparátom, ale údajne mohol merať rýchlosť svetla! V každom prípade v slobodnej Florencii dochádza k viacerých vraždám významných ľudí: "Nejdřív ti mrtví z tajemné lodi, odborníci na mechaniku. Pak Guido Bigarelli, prokletý sochař, architekt Federika II. A tesař Rigo. A teď Fabio, matematik. Někdo vraždí lidi, propojené jakýmsi tajemným spusobem v plánu, jehož hranice zustavají nesrozumitelné (s.150).
V každom prípade sa vo Florencii dejú čudné veci. Počet mŕtvych neustále pribúda, začne sa hovoriť o existencii nápoja dlhovekosti, do mesta prichádzajú sodomiti, Dante má problémy s kresťanskými autoritami (podobne ako Giordano Brunom( a tomu všetkému tróni na pomyselnom vrchole záhadný poklad cisára Federika II, ktorý mal údajne zanechať pred mnohými rokmi na svojom tajnom hrade. Čo sa v skutočnosti za údajným pokladom skrýva? Dantemu končí o pár hodín mandát priora a dovtedy musí všetky otázky zodpovedať. A hlavne nájsť vraha, ktorý, ako sa zdá, sa nezastaví pred ničím.
V porovnaní s Parrisovej Giordanom Brunom je Leoniho Alighieri o level slabší. Zbytočne veľa opisov, menej dramatických scén, priveľa obetí, ktoré sa snažia čitateľa len odviezť od pozornosti pri hľadaní skutočného vraha. Na to, koľko má kniha strán, sa v nej až tak veľa neudeje. Len pribúdajú mŕtvi, autor vysvetľuje princíp prístroja, neustále sa omieľa slovné spojenie Federikov poklad a samotný Dante chodí po meste a zháňa informácie o vrahovi. Ani slávny básnik nevyznieva ako charizmatická postava, mám pocit, že nemá takú silu, aby sám utiahol celý príbeh. Autor v dodatku vysvetľuje, že vychádzal pri písaní knihy z historických dokumentov a aj záhadný prístroj na podobnom princípe údajne v 13. storočí už existoval. No tieto informácie treba brať s rezervou. Je otázne, do akej mieri si Leoni príbeh prispôsobil a do akej z historických záznamov naozaj aj vychádzal.
Pre mňa priemerný príbeh bez momentu nejakého väčšieho prekvapenia, ktorý keď prečítate, tak už pomaly neviete o čom bol. Ešte že Dante Alighieri je súčasťou literárnych učebníc, inak by sme mali pravdepodobne problém zapamätať si aspoň jeho meno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára