" - Je. Mi. To. Jedno, - vyšteknu a zase o kousek ustoupím. -Ty máš svoji rodinu, svuj dum, svuj zasranej bílej zahradní plot. Vy všichni máte něco, na co se na konci dne mužete těšit, - nedokážu se zastavit, i když by to tak bylo lepší. Místo toho ze sebe sypu dál: " - Jojo tréninky, a až bude Kai zase v cajku, tak dostuduje a dostane nějakou dobře placenou práci, - nechci o nich mluvit, jako by tam nebyli, ale už se nedokážu ovládnout, - já nemám nic, - udělám z prstu kolečko, - nic. Tohle tady, - namaluju mezi náma do vzduchu kolo, - je to, co mám. Víc nic. Nestěžuju si na to. A víš proč? Protože tady pro to žiju. Protože to hájím a protože se k tomu hlásím. Jestli ti to nedochází, tak ti s tím nepomužu. Tak to pro tebe všecky ty roky byla jenom nějaká debilní hra. - " (s.238).
Heiko Kolbe je fanúšik futbalového klubu Hannover 96 a práve sa schyľuje k bitke s priaznivcami Kolínu. Futbal a bitky nahrádzajú Heikovi mizerný život. Odmalička vyrastá s kamošmi Kaiom, Ulfom a Jojom. Jojov brat Joel bol kedysi veľkým talentom, hrával za dorast Hannoveru, lenže potom prišlo osudové zranenie, koniec sľubne naštartovanej kariéry a tragická smrť. Aj keď už od nešťastnej udalosti uplynul nejaký ten rok, Heiko s kamarátmi chodia na Joelov hrob pravidelne, aby si na neho zaspomínali a pri tej príležitosti mu tam zakaždým nechajú smútočný veniec s logom klubu. Heikov otec Hans je alkoholik, ktorý zápasí so zdravotnými problémami. Ťažké chvíle mu spríjemňuje milenka Mia. Heikova sestra Manuela sa snaží otcovi zo všetkých síl pomáhať a sama pri tom zápasí so psychickými problémami. Heiko, ktorý nemá ani maturitu, pracuje u strýka Alexa v súkromnej posilňovni, kde utiera z činiek pot, podáva klientom iontové nápoje a perie prepotené uteráky. Príležitostne si užije so svojou priateľkou Yvonn. Strýko Alex, Poliak Tomek a Nemec Toller sú najväčšie chuligánske zvieratá deväťdesiat šestky (taká je familiárna prezývka fanúšikov Hannoveru). Keďže Heiko nechce bývať v rodičovskom dome (mama už dávno odišla od otca), nasťahuje sa k čudáckemu chlapíkovi menom Arim, ktorý má paranoidné predstavy, že ho niekto prenasleduje. Arim sa živí psími zápasmi. Sám chová dve bojové plemená psov. Jeden sa volá Poborský a druhý Bigfoot. Okrem toho chová vo veľkej klietke supa menom Siefried a o pár týždňov mu majú priviesť sibírski obchodníci bengálskeho tigra. Heiko sa za poskytnuté bývanie revanšuje Arimovi tým, že kŕmi jeho zvieratá a čistí im prístrešky.
Heikov kamoš Kai, ktorý sa onedlho chystá na univerzitu študovať právo, dostane od fanúšikov súpera poriadny výprask. Vyzerá to, že v lepšom prípade príde o oko. Ulf a Jojo po tomto nepríjemnom zážitku zvažujú, že nadobro seknú s futbalovými bitkami. Kultový podnik Timpen, v ktorom sa schádzajú najväčšie hannoverské chuligánske esá, sa snažia ovládnuť neonacisti.
Vyžrebujú dvojice, ktoré proti sebe nastúpia v Nemeckom pohári. Hannoveru osud pridelí úhlavného nepriateľa - Braunsweig. Práve fanúšikovia tohto tímu takmer pripravili Kaia o život. Heiko cíti skvelú príležitosť na pomstu a nič ho nemôže zastaviť... Strýko Alex spoločne Tomekom a Tollerom organizujú najväčšiu chuligánsku akciu za posledné roky. Ulice sa budú čo nevidieť otriasať pod náporom ťažkých topánok a všade naokolo bude striekať krv...
"Kdyby aspoň mezi opravdovejma srdcařema v kotli nebylo tolik přizdisráču a rádobyfanoušku. Tenhleten pocit z dětství ze mě nechce vyprchat. Tahleta úcta před staďákem a na tribuně, kde rozhodujou a vládnou chlapi strejdovýho řazení. Určitě je to i kvuli vší tý zkurvený komercionalizaci. Sice se tomu pořád říka Dolnosaskej stadion, ale každejch pár let si právo na jméno koupí nějakej novej koncer, a tím jde další kousek tradice do hajzlu. Ještě uděsnější musí bejt to, když člověk najednou patří k nejstarším v kotli a stojí v chumlu nařvanej spratku z lepších rodin, který si troufaj dělat machra jenom na tribuně, kde jsou obklopený plotama a pořádkovejma silama." (s.74).
Philipp Winkler, ktorý je autorom románu, je v súkromí futbalovým fanúšikom Hannoveru 96 a najmä Werderu Brémy. On sám k chuligánom nikdy nepatril, len ho táto subkultúra vždy zaujímala. A bohužiaľ z knihy je to cítiť. Futbalové bitky, ale aj samotné prostredie a atmosféra nie sú písané rukou niekoho, kto to zažil na vlastnej koži. Pri čítaní necítite ten správny adrenalín, Heiko nie je ten drsný charizmatický bitkár, ktorého istým spôsobom obdivujete, ale zároveň k nemu cítite odpor. Jediná scéna, ktorá vás ako - tak vtiahne do sveta chuligánov, je hneď na začiatku knihy, kde sa schyľuje k bitke s Kolínčanmi, alebo potom v závere, kedy do Hannoveru prichádza tvrdé jadro fanúšikov Brauschweigu. A to je na román, ktorého nosnou témou má byť futbalové chuligánstvo, veľmi málo: "Zustanu stát na místě, na který jsem slezl ze žebříku. Nenamáhám se najít si jinej flek. Znám svuj cíl. Volnejma řadama chlapu se nese - ahúúú! - Braunsweig se musí každou chvilku vynořit za rohem. Všecky svaly v mým těle se napnou, uvolněj a zase zatnou. Za rohem se objeví první rameno. Pak další. Plešatý hlavy. Sbalený pěsti. Tepláky, který ve zpomaleným záběru vlajou na nohách. Řvou: - BTSV! BTSV! - Vyšlem náš pokrik. Hluboký hřmění, kterým se nese jméno našeho města po asfaltu, přejde v řev. Ozvěna se odráží od stovek betonovej zdí, takže se jména měst ve vzduchu otloukaj o sebe." (s.305).
Páči sa mi odvolávanie sa postáv v románe na nejaké slávne futbalové mená alebo udalosti: "U kadeřníka byl naposledy buhví kdy, a tak se svým kudrnatým hárem vypadal jako německá verze Carlose Valderamy." (s. 138). Pokiaľ nie ste futbalovými odborníkmi, vygúglite si Valderamov obrázok a pochopíte.
Winklerov humor občas naozaj dokáže trafiť pekne do čierneho a to vôbec nemusí byť ani nejak zvlášť drsný: "- Tak pojedeš, nebo ne? Jen taková menší bitka. Aspoň si trošku zaházet sedačkama a tak něco. Záleží na tom, kolik tam bude fizlu. -" (s.176).
Asi je potrebné spomenúť autorov drsnejší slovník, ktorý sa nevyhýba vulgarizmom. Český preklad je výborný, treba priznať, že český slang je oveľa pestrejší ako ten náš a Winklerov román to len potvrdzuje.
Je ťažké tento román hodnotiť. Keď to vezmem z pohľadu spracovania témy chuligánstva, pre mňa je to určite sklamanie. Na Bannonovu Futbalovú misiu alebo Kingovu Futbalovú fabriku sa to nechytá ani náhodou. Na druhej strane, pokiaľ máte radi romány v štýle Irvinea Welsha a jeho Trainspottingu, potom budete určite nadšení. Vlastne je podľa mňa škoda, že autor sa rozhodol nazvať svoj román - Chuligán a zaradiť ho práve do tohto prostredia, lebo v skutočnosti s ním súvisí naozaj len okrajovo. Keby to bol príbeh o klasickom outsiderovi, ktorý si nevie nájsť svoje miesto vo svete, občas sa s niekým pobije, opije sa, dá si pár práskov trávy a pretiahne príležitostne nejakú štetku, mohlo byť hodnotenie určite vyššie. Ale knihu vnímam v kontexte chuligánsta a práve z tohto dôvodu jej udeľujem "iba" tri hviezdičky. Napriek tomu verím, že Chuligán nebude Winklerov jediný preklad, ktorý vyjde v češtine (možno časom aj v slovenčine), lebo chlapec písať naozaj vie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára