RECENZIA: Jurij Poľakov - Práca s chybami (Akropolis. 2017)

HODNOTENIE:   ****                      KNIHA MESIACA OKTÓBER 

"Občas, když jsem pokládal žákovi otázku, jsem  měl pocit, jako bych se ptal sám sebe, a mimoděk jsem si horečnatě začínal připravovat odpověď. Na vojně platí, že kdo má vyšší hodnost, ten je chytřejší, ale ve škole je to přece jenom trochu inak.

Jednou se mě v hodině zeptali, co je to zimostráz. Plácnul jsem nějakou blbost o jarním potučku a doma jsem ve slovníku zjistil, že je to keř, ale stejně jsem se neodvážil dětem říct, jakou pitomou chybu jsem udělal. Kdo ví, možná že někteří z mých bývalých žáku pořád žijí v pevném přesvědčení, že zimostráz je označení pro tající jarní závěje, zatímco ti, kteří někdy zjistili skutečný význam, se kysele ušklíbnou, když si vzpomenou,´na mladičkého, hloupého, ale sebejistého učitele." (s.49).  

Všetci sme zažili, aké to je sedieť pred katedrou a niektorí z nás dokonca aj za ňou.

Andrej Petrušov, hlavný hrdina novely, ktorý pracuje ako novinár, príde o miesto a dostane ponuku pracovať ako učiteľ ruského jazyka a literatúry na jednej základnej škole. A tak sa postupne zoznamuje so svojimi novými kolegyňami a kolegami z učiteľského zboru. Učiteľkou nemeckého jazyka Jelenou Pavlovnou, Borisom Jevsevičom Kotikom - učiteľom matematiky, učiteľkou biológie Polinou Viktorovnou Manevičovou, chemikárkou Jevdokijou Matvetejevnou Rakitinovou (žiakmi aj učiteľmi familiárne prezývanou Raketa), učiteľkou literatúry Allou Konstantinovnou, dejepisárkou Klárou Ivanovnou Oprjatinovou, fyzikárom Lebedevom a riaditeľom školy Stanislavom Jurijevičom Fomenkom. 

Atmosféra v školských triedach aj v zborovni je vykreslená tak, akoby ste namontovali do nejakej terajšej základnej školy kamery a sledovali situáciu naživo. Chýbajú len mobilné telefóny (príbeh sa totiž odohráva v roku 1986). Poľakov síce nič neprikrášľuje, no zároveň píše o školskom prostredí veľmi pútavo a s láskou. Perestrojková atmosféra, taká typická pre Poľakovu tvorbu (famózne Kozľa v mlieku) sa odráža aj v tejto jeho krátkej novele. 

Nechýba ani autorov typický nenápadný humor pri ktorom sa síce nebudete váľať od smiechu, ale úsmevu sa určite nevyhnete: "Odvedla mě tam mladičká moderní sekretářka, jedna z těch, které jezdí do práce vlastním autem, zatímco jejich přímí nadřízení se mačkají v prostředcích veřejné dopravy." (s.83).     

Alebo bežný obraz v triede, keď si učiteľ na pár minút niekam odbehne: "Během mé nepřítomnosti se v šesté třídě nic tak strašného nestalo, jenom se dva blbci mlátili košťaty, ostatní hlasitě skandovali v očakávaní výsledku souboje a podlaha byla poseta žlutými úlomky..." (s.94). 

Táto veta, ktorú Poľakov použil vo svojej novele ešte v roku 1986, je stále aktuálnejšia:

"My si pěstujeme pedagogickou autoritu, ale doma děti slyší, že učitelé jsou zlé, hloupé a zákeřné bytosti..." (s.127). 

Poľakov si posvietil na najdôležitejšie zložky základnej školy. Žiakov, pedagógov aj rodičov. Práca s chybami mi pripomína dnes už kultové české komédie Cesta do hloubin študákovi duše, Škola základ života alebo Marečku, podejte mi pero. Poľakov rieši humorné aj vážne situácie, občas je kritický, občas sa snaží byť k svojim postavám milosrdnejší. Osobne mám pri ruských autoroch radšej slovenský preklad (najmä ten Štrasserov), ale v tomto prípade odviedla česká prekladateľka podľa môjho názoru kvalitnú prácu. Za normálnych okolností by som dal knihe tri hviezdičky (románom Kozľa v mlieku Poľakov jednoducho posunul vlastnú latku príliš vysoko), ale keďže školské prostredie je pre mňa srdcová záležitosť a na viaceré zážitky, či už ako žiak alebo pedagóg, si veľmi rád spomínam, musím pridať jednu hviezdičku navyše.