"V skutočnosti konám naslepo, neviem nič. Doteraz sa mi dajme tomu darilo, úžasné veci dopadli šťastne, no a dnes sa mi nedarilo. Och, srdce mi stíska od osamelosti, od zimy, od toho, že nemám nikoho nablízku. A možno som ešte aj spáchal zločin - zlomil som tú rúčku. Keby som tak mohol k niekomu ísť, hodiť sa niekomu k nohám a povedať, stala sa taká vec, ja, doktor taký a taký, som zlomil novorodeniatku rúčku. Odoberte mi diplom, nie som ho hoden, milí kolegovia, pošlite ma na nútené práce na Sachalin. Fuj, neurasténia!"(s.70).
Vladimír Michajlovič Bomgard, mladý vyštudovaný lekár, ktorý zhruba pred polrokom úspešne ukončil štúdium medicíny, prichádza v roku 1917 do zapadnutej ruskej oblasti Gorelova. Ako začínajúci lekár má obavy, ako to všetko zvládne. A to ešte netuší, s čím všetkým sa vo svojom obvode stretne. Amputácia nohy, komplikovaný pôrod, záškrt malého dievčatka, umierajúca žena, ktorá spadne zo saní, pacient s maláriou, trhanie zuba mladému vojakovi, jednoduchý roľník nakazený syfilisom... Vladimír Michajlovič neustále o sebe pochybuje, cíti sa osamelo, jeho jedinými priateľmi sú zdravotné sestry a pomocný ošetrovateľ.
Pre mňa bola najzaujímavejšou poviedkou posledná, pod názvom Morfium, ktorá hovorí o lekárovi, závislom na lieku, ktorého závislosť doženie až k samovražde. Pri tejto poviedke vychádzal Bulgakov z osobnej skúsenosti. Sám bol silne závislý na morfiu, aj preto pôsobí príbeh tak realisticky.
Bulgakov sa nevyhýba naturalistickým opisom, ktoré dodávajú príbehu potrebnú drsnosť: "Potom som sa trochu spamätal a opatrne som mu odhrnul viečko. Chlapček fňukal, pokúšal sa vrtieť hlavou, ale aj tak som ho zbadal... drobučkú jazvu na sliznici... Ahá... - Keď sme tutok od vás z dvora vyšli... Vtedy to prasklo...
- Netreba, ženská, nemusíš mi hovoriť, -zmätene som povedal, -už viem...
- A vy vraj nemá oko... Pozrime sa, narástlo mu, - a ženská sa výsmešne zachichotala.
-Už viem, čert aby to vzal...zo spodného viečka mu vyrástol velikánsky vred, vyrástol a zatlačil oko, celkom ho zakryl... a keď praskol, hnis vytiekol... a všetko sa dalo do poriadku...-" (s.78).
Obyvatelia Gorelova ešte veľmi neveria lekárom, neraz radšej využijú služby rôznych šarlatánov. Napríklad, aby dieťa počas pôrodu ľahšie vyšlo z matkinho lona, ľudový liečiteľ budúcej matke poradí, aby si rodidlá natrela rafinovaným cukrom, za ktorým dieťa skorej vylezie von. Alebo matka by mala počas pôrodu žuť ľudské vlasy, čo údajne zmierni jej bolesť, kým dieťa príde na svet.
Bulgakov je jeden z mojich najobľúbenejších ruských autorov a nesklamali ma ani jeho Zápisky mladého lekára. Sú to autorove autobiografické záznamy, sám pôsobil ako lekár v jednej zapadnutej oblasti. Poviedky nie sú dlhé, majú však silnú výpovednú hodnotu. Nenechajte sa odradiť trochu zastaralým autorovým jazykom, určite si naň po druhej, tretej poviedke zvyknete. Príjemné, aj keď miestami drsné čítanie. Rusko ani ruskí národ neprestáva fascinovať. Rovnako tak ruskí spisovatelia. Vyššie hodnotenie som sa rozhodol dať Bulgakovovej knihe najmä po prečítaní poslednej poviedky - Morfium.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára