pondelok 2. októbra 2017

RECENZIA: David Nicholls - My (Ikar, 2015)

HODNOTENIE:    ****

" - Všetko je v poriadku-, oznámil som. Zrejme to bola vzduchová bublina vo vodovodnom potrubí.  -O čom to hovoríš? - Connie sa posadila. -Nič sa nedeje. Nikde ani stopy po vlamačoch. -Nehovorila som o vlamačoch. Povedala som, že podľa mňa naše manželstvo dospelo ku koncu, Douglas. Myslím, že chcem od teba odísť.- Chvíľu som len sedel na kraji postele.  -Ale aspoňže to neboli vlamači- odvetil som, hoci ani jeden z nás sa neusmieval a v tú noc sme už nespali."(s.13).



Príbeh obyčajného manželského páru z Anglicka, ktorý vychováva tínedžera a po dvadsiatich rokoch  prechádza vážnou manželskou krízou. Douglas Petersen, hlavný hrdina príbehu, je biotechnik, ktorý sa zaoberá výskumom vošiek: "-Vínne mušky sú evolúcia v akcii. Preto ich máme tak radi. -Evolúcia v akcii. A čo robíte, keď chcete preskúmať ich genitálnu štruktúru? Prosím, prosím. len mi nepovedz, že ich všetky zabijete. -Zvyčajne ich uvedieme do bezvedomia.- Malinkými obuškami?-" (s.107).  Jeho žena Connie, vyštudovaná umelecká maliarka, v súčasnosti pracuje ako kurátorka v galérii. On je vedec, ktorý má za sebou pokojnú minulosť, ona je dušou typická umelkyňa s pestrou minulosťou, ktorá sa nikdy tak celkom neusadila. Ich syn Albie, prezývaný Vajco, práve skončil strednú školu a chystá sa ísť študovať na univerzitu, odbor umelecké fotografovanie. Aby si Douglas a Connie užili posledné spoločné chvíle so synom, kým odíde na vysokú, rozhodnú sa v trojici absolvovať okružnú jazdu okolo Európy. Všetko nadobudne nový rozmer, keď Connie tesne pred odchodom do Paríža manželovi oznámi, že po dovolenke ho navždy opúšťa. Na ceste zohrajú významnú úlohu dve osoby. Dievča pochádzajúce z Nového Zélandu, prezývané Šelma, ktoré stretnú v Paríži a dánska krásavica v stredných rokoch - Freja Kristensenová. Výlet sa ešte viacej skomplikuje, keď od rodičov uteká ich náladový syn Albie a Douglas vie, že jediná šanca ako ešte zachrániť rozpadajúce sa manželstvo je, priviesť nezvestného chlapca naspäť do Anglicka.

"Pokiaľ išlo o romantickú lásku, skutočnú lásku, zasiahla ma iba raz, ale keby som chcel získať náklonnosť Lizy Godwinovej, to akoby som čakal, že kapitán Titanicu láskavo dohovorí ľadovcu, aby mu uhol" (s.98). 

David Nichols, podľa môjho názoru, prekonal svoj predošlý bestseller Jeden deň a napísal veľmi pútavý, dojímavý, humorný, trošku smutný a veľmi reálny príbeh, ktorý vtiahne čitateľa od prvej strany. Spolu s Douglasom a jeho rodinou precestujeme časť Európy a cesta nám bude popri tom plynúť veľmi príjemne. Priznám sa, že neraz som Douglasa za to všetko, čím musel prejsť, ľutoval, ale život je už raz bohužiaľ taký. Nebudem prezrádzať záver románu, ale rozhodne nebudete sklamaní. 

"-Je štvrť na štyri. Ak chceme stihnúť dom Anny Frankovej, mali by sme okamžite odísť.       -Douglas, môžeme ho nechať tak? Ani gestapo sa tam netúžilo dostať tak veľmi ako ty-"(s.171). 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára