RECENZIA: David Satter - Čím menej vieš, tým lepšie spíš (Artforum, 2016)

HODNOTENIE:   ***

Viacerí autori hovoria o tom, že Rusko nie je až také ťažké pochopiť, len naň nemôžete nazerať očami západného človeka, lebo pre Rusko existujú iné pravidlá ako pre človeka odchovaného na západnom hodnotovom systéme. Ďalšia vec je tá, že ten kto stojí na čele tejto krajiny, je väčšinou ochotný urobiť všetko možné aj nemožné, len aby si získanú moc udržal za každú cenu. A to je vlastne všetko čo potrebujete vedieť, aby ste Rusko ako -tak pochopili. 

"Po anexii Krymu Putinova podpora 65 percent z januára 2014 poskočila na 88 percent a na tejto úrovni zotrváva predovšetkým vďaka sústavnému prívalu dezinformácii o ukrajinských zverstvách a nepriateľských aktivitách Západu. Nacionalistická eufória je natoľko rozsiahla, že je možné porovnať ju s ruskou vlasteneckou intoxikáciou  v prvých týždňoch prvej svetovej vojny. Šestnásteho apríla Putin v televíznej relácii odpovedal na telefonické otázky obyvateľov, pričom vyhlásil: -Ak udržíme súčasnú úroveň konsolidácie spoločnosti, nebudeme sa báť žiadnych hrozieb." (s.164).  

Publicista, ktorý je autorom tejto knihy, sa stal pre režim súčasného prezidenta Vladimíra Putina neželaným. Nie je čomu sa čudovať. David Satter už v prvej kapitole približuje kontroverzný nástup Putina k moci, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou súvisí s bombovými útokmi na obytné domy v roku 1999, kedy stál na čele krajiny ešte Boris Jeľcin. Práve počas režimu politika, ktorý holdoval alkoholu azda ešte väčšmi ako súčasný český prezident, sa krajina podobala mečiarovskému Slovensku 90 tych rokov 20. storočia. Vláda mafie, vzostup oligarchov (Chodorkovskij, Berezovkij), divoká privatizácia strategicky dôležitých štátnych podnikov (rozmach Gazpromu...). Časom dochádzalo v Rusku k postupnému odstraňovaniu nepohodlných ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrovali k režimu a jeho praktikám (Politkovská, Litvinenko, Nemcov...). 

Na popularite Rusku nepridala ani čečenská vojna, ktorá má tiež veľa nevyjasnených otázok. Počas vlády Vladimíra Putina krajinou silno otriasli teroristické útoky v moskovskom divadle a na základnej škole v Beslane, pri ktorých zahynuli stovky nevinných obetí. Putin svojou obratnou politikou dokázal situáciu využiť vo svoj prospech a jeho popularita atakovala v prieskumoch agentúr rekordné čísla.  

David Satter prináša svoj pohľad na situáciu na Majdane a odkrýva fakty súvisiace s polostrovom Krym. Celkom dokážem pochopiť, že americký autor tejto útlej publikácie sa stal pre šírenie svojich názorov pre Rusko nepohodlný a zakázali mu vstup do krajiny. Ak je však len časť toho čo zverejnil pravdou, viacero predstaviteľov vládnej moci vrátane prezidenta, má dôvod na nepokojný spánok.

Nič nie je čierne ani biele. Kedysi nás učili, že Rusi sú tí dobrí a Američania zase hnusní, zákerní imperialisti. Po páde režimu sa situácia obrátila. Bolo in mať prozápadné zmýšľanie a všetko smerom na východ bolo škaredé. Navyše tomu nahrával aj Vladimír Mečiar svojou agresívnou politikou. Teraz sa zase čoraz viac ľudí prikláňa na stranu súčasného ruského prezidenta a vidia v ňom akéhosi mierotvorcu alebo dokonca spasiteľa slovanských národov. Ja si myslím, že či už je to východ, západ, sever alebo juh, v prvom rade ide vždy o moc. A v tom poslednom zase len o moc. Tak to bolo, bude, je a bude. Historická skúsenosť jednoducho nepustí.  

Aj keď kniha Davida Sattera prináša mnoho zaujímavých informácií, ktoré sú navyše podložené citátmi konkrétnych ľudí, treba ju brať s rezervou a nevnímať ju ako dogmatickú pravdu. Svet je dnes príliš polarizovaný a literatúra nie je výnimkou. Najmä ak jej doménou je zahraničná politika. Určite dielo stojí za prečítanie, ale ako hovorím, neberte ho úplne doslovne. Nebojte sa prílišného množstva faktov, autor napísal svoj  dokumentárny pohľad na Rusko pomerne zrozumiteľným spôsobom.