streda 1. novembra 2017

RECENZIA: Adam Rapp- Rok nekonečného utrpenia (Argo, 2010)

HODNOTENIE:   ****

"Radil bych Ti, Homone, abys nechal zaměstnání a dopsal svuj román. Tvoje dílo dostane odpich, když si odepřeš jistoty a prostředky. Tvuj román by měl být všechno, zcela vyčerpávající, Tvoje posila, Tvoje trýzeň." (s.414). 

            

Mladý začínajúci spisovateľ, prezývaný Homone, ktorý je zároveň aj rozprávačom a hlavným hrdinom románu, prichádza do New Yorku, aby sa pokúsil preraziť svojim debutovým dielom. Zatiaľ však musí zápasiť s realitou. Zamestná sa za pár dolárov ako administratívny pracovník v jednom knižnom nakladateľstve, na čele ktorého stojí istý pán menom Van von Donnely. Homone sa tlačí v malom newyorskom byte spoločne s dvomi spolubývajúcimi. Glenwoodom Lendbetterom, prezývaným Sova, ktorý učil v mnohých krajinách sveta angličtinu (medzi inými aj v Japonsku, Taliansku, v Maroku, Československu...) a je najlepším kamošom začínajúceho autora. Druhým spolubývajúcim je Burton Loach, lenivý, otravný flákač, ktorý za celý deň prehodí sotva desať súvislých viet. Potom je tu ešte Feick, homosexuál, mladší brat hlavného hrdinu, ktorý sa snaží preraziť ako divadelný herec. Postupne sa Homone zoznamuje aj s ďalšími ľuďmi. Slávnym spisovateľom Donaldom Amblinom (pre mňa spolu s Burtonom Loachom najzaujímavejšie postavy románu), Alexou, príťažlivou kolegyňou, ktorá ho podporuje v písaní románu a Jackom Shankom, svojim vedúcim, ktorý mu doslova nanucuje svoju nevyzretú dcéru Lacy. Všetko sa zmení vo chvíli, keď sa náš hlavný hrdina zoznámi s mladou Poľkou Bašou, krásnou začínajúcou herečkou, ktorá dá jeho životu nový zmysel. Baša síce má priateľa v Poľsku, ktorý tam  študuje medicínu, no momentálne je jej krajina od Spojených štátov až príliš ďaleko. Keď Baša otehotnie, Homoneho život sa začne pomaličky rúcať. 

"Chtěli jsme dát vale jménum, odhodit své středozápadní přídomky a přízviska. Prahli jsme po velkoměstkém folkloru, po dunivé udernosti pouliční legendy ulité z betonu. Lákal nás Cilly Bonze a Two -Tone Phone. Taky Terminator, Predator a Helicopter Herm. Líbil se nám i Jellyroll Joe. Stáli jsme o jména, která jsme čítali v románech Iceberga Slima a slýchali z amplionu hulákajícího pri letním turnaji na západní Čtvrté ulici." (s.46). 

Mňa osobne Rappov román zasiahol výrazným spôsobom. Snaha mladého muža preraziť na literárnej pôde a následný tvrdý náraz s realitou, je podaný skutočne pôsobivo. Neraz sa stáva, že sa môžete snažiť ako len chcete, život si aj tak urobí po svojom. Sen o napísaní románu ide postupne do úzadia a je nahradený túžbou po krásnej žene. Lenže aj táto nádejná alternatíva ostáva nenaplnenou a je potrebné kráčať ďalej. Homoneho matka je konzervatívna žena, ktorú zaujíma len to, koľko jej syn v práci zarobí a či bude v blízkej dobe povýšený. Jeho otec zase celé dni vylihuje pred televízorom s fľašou odstáteho piva. No Homone chce viac. Túži niečo dosiahnuť, túži si splniť svoje veľké sny a to aj 
napriek tomu, že nevyspytateľný osud mu nerozdal práve najlepšie karty.

Výborný román, ktorý by som doporučil nielen umelecky založeným čitateľom, ale všetkým tým, čo ešte neprestali snívať. Pútavý príbeh bez vedľajších dejových línií, zaujímavé postavy, výborný slang aj dialógy. Čítajte a snívajte. Veď občas treba potlačiť do úzadia hnusnú realitu bežného života..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára