"- Přemýšlel jsem o vašem názvu. Doplavat domu. Pronesl to jakoby mimochodem, nonšalantněji, než to skutečně cítil. Neřekl jí, jak o jejím názvu přemýšľel. Obdélníkový bazén vysekaný do skály na pozemku vily mu připomínal rakev. Plovoucí otevřenou rakev nasvícenou podvodními světly, na něž Jurgen nadával, když zápasil se žárovkami, které musel od jejich příjezdu už dvakrát vyměnit. Bazén je jen díra v zemi. Hrob vyplněný vodou. -" (s.81).
Bazén je priestor, ktorým spisovatelia vyvolávajú u čitateľov pocity napätia, temnoty, tajomnosti, tragédie alebo erotických predstáv.
Deborah Levy, autorka románu, využíva z každého niečo. Pri čítaní knihy budete mať pocit, že držíte v rukách nejakú antickú drámu. Akoby všetko, čo sa v románe odohralo, bolo už vopred dané, akoby osudy ľudí riadili nejaké vyššie sily a postavy v príbehu sú proti tomu absolútne bezmocné. Sú len šachovými figúrkami v rukách Bohov (?)
Francúzska Riviéra, polovica 90tych rokov. Joe Jacobs, uznávaný anglický básnik, prichádza dovolenkovať spoločne so svojou ženou Isabel,vojnovou spravodajkyňou, a pubertálnou dcérou Ninou na slnečnú pláž na juh Francúzska. Oproti nim sa ubytujú ich rodinní priatelia Laura a Mitchell.
Jedného dňa, keď oddychujú všetci spoločne pri bazéne, odrazu zbadajú, že v ňom niekto pláva. Nahá postava vo vode, ako neskôr vysvitne, patrí Kitty Finchovej, mladej botaničke s ohnivými vlasmi a očami s neurčitou farbou. Kitty vo voľnom čase píše poéziu a je veľkou obdivovateľkou Joea Jacobsa. A okrem toho má veľmi zvláštnu povahu. Všetky ubytovacie zariadenia v okolí sú obsadené, no Isabel ochotne ponúkne Kitty zadnú izbu v ich luxusnom penzióne. Prečo to spravila, môžeme len hádať. Možno jej prišlo Kitty ľúto a možno len chcela otestovať manželovu vernosť. V každom prípade tým nechtiac spustila sled mnohých udalostí, ktoré vyústili až ku konečnej tragédii...
"Život stojí za to žít jen proto, že doufáme, že se to zlepší a všichni se v pořádku dostaneme domu. Ale ty ses snažil a domu ses v pořádku nedostal. Nedostal ses domu vubec. Proto jsem tu, Jozefe. Přijela jsem do Francie, abych tě zachránila před tvými myšlenkami." (s.30).
Moderná antická dráma, ktorá vyjadruje mnohé dejové línie a konania postáv len v náznakoch, preto od vás vyžaduje, aby ste boli v neustálom čitateľskom strehu. Občas budete mať pocit, akoby ste začuli len jemné klopanie na dvere, šumenie vetra, cítite, že neustále niečo visí vo vzduchu, no nikdy neviete, kedy sa spustí lavína.
Aj keď preferujem skôr príbehové romány, Doplávať domov som si v tom čitateľskom zmysle skutočne užil. Asi ma kniha zastihla v tom správnom rozpoložení a rozochvela mi vnútorné struny. Nie je to čítanie pre každého, keďže kniha si vyžaduje istú dávku trpezlivosti a aj nejakú tú čitateľskú znalosť, ale rozhodne by ste mali dať tomuto útlemu dielku šancu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára