"V rámci programu Lebensborn sa v Nórsku narodilo takmer dvanásťtisíc detí.
Ja som bola jedno z nich.
Prezrela som si všetky dokumenty - mestá, dátumy narodenia.
Moje meno.
Môj dátum narodenia.
Bolo to skutočné.
Nebola to iba história. Bola som to ja." (s.157).
Kari Rosvallová sa narodila v roku 1944 Nórke a nemeckému príslušníkovi SS. Bola súčasťou programu Lebensborn, ktorý sa snažil produkovať rasovo čisté deti. Po vojne sa spolu s ďalšími deťmi ocitla vo Švédsku. V detstve prešla Kari viacerými sirotincami, ktoré si ju prehadzovali ako nejaký nepotrebný predmet. Napokon si ju osvojil manželský pár Simon a Valborg z mestečka Malexander. Kari si vytvorila silný vzťah najmä k Simonovi. V škole sa jej veľmi nedarilo. Bola vetroplach, nedokázala obsedieť na jednom mieste. Keď bola staršia, pracovala istý čas pre jednu vdovu ako jej domáca. Potom si ju na najal spisovateľ Sven Stolpe, ktorému pomáhala najmä s triedením kníh a administratívou. Ďalšie roky to Kari skúsila ako zdravotná sestra. Neskôr sa zamestnala ako sekretárka vo firme SAAB. V tom čase sa zoznámila s mužom menom Daniel a po čase sa im narodil syn. Pomenovali ho Roger. Vzťah s Danielom však stroskotal. Dlhé roky ostala Kari sama iba so synom. Mala takmer päťdesiat, keď jej osud prihral do cesty o pätnásť rokov mladšieho muža Svena Rosvalla. Presťahovala sa za ním do Írska, kde začala písať novú etapu svojho života. Roger v tom čase už študoval na univerzite v zahraničí. Niekedy v tom období sa Kari začala dozvedať pravdu o svojej minulosti. Stretla sa so svojou matkou, ktorá však o tom, čo sa stalo, zaryto mlčala. O svojom nemeckom otcovi sa Kari nedozvedela okrem mena nič viac. Vďaka šťastnej náhode sa však zoznámila s historikom Bjornom Dahlom, ktorý jej pomohol odhaliť pravdu ukrytú v starých archívnych spisoch. Čo - to jej o matkinej minulosti prezradil aj jej dlhoročný priateľ Arnst. Okrem iného Kari zistila, že má nevlastného brata Pera. A tak pomaličky rozmotáva nitky svojho komplikovaného a neradostného príchodu na svet a následky Hitlerovho programu, ktorého sa stala nechcenou súčasťou: "Ako sa dá žiť s predstavou, že ste súčasťou zla? S týmto sa museli všetky deti z Lebensbornu vyrovnať, hoci o to neprosili, ba vlastne napokon v tom pláne ani nezohrali dôležitú úlohu." (s.211).
Hoci deti, ktoré boli súčasťou programu Lebensborn, sa na svet nepýtali, mnohí obyvatelia oslobodených území im pripisovali vinu za spáchané zverstvá. Nórsko v tomto nebolo výnimkou. Kari sa rozprávala s viacerými obeťami programu Lebensborn: "Niekorí z tých, čo prežili, zažili príšerné zaobchádzanie, v detstve ich zneužívali pre to, lebo boli napoly nacistami. Iní hovorili o fyzickom týraní, zväzovali ich reťazami alebo ich hodili do rieky, či sa utopia. Ďalší opisovali, ako im škrabali pokožku až do krvi, aby z nich zmyli nacistov." (s.228).
V tom čase Kari netušila, že bude musieť absolvovať ešte jeden veľmi náročný boj, v ktorom jej pôjde doslova o život...
Silný motív na knihu, ale slabý spôsob spracovania. Štýl, akým je tento dokumentárny román spracovaný, by sa hodil skôr do nedeľňajšej prílohy nejakého bulvárneho plátku, prípadne by sa mohol vyskytnúť ako jeden z príbehov v uslzenej relácii Vila Rozborila. Zopár zaujímavých pasáží zabíjajú patetické výpovede Kari Rosvallovej. Pokojne túto knihu vynechajte, o nič neprídete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára