D.H. Lawrence - Milenec lady Chatterleyovej - kniha bola prvý raz uverejnená v roku 1928 v Taliansku, vo Vo Veľkej Británii vyšla až v 60 tych rokoch 20. storočia, mnohí totiž vnímali román ako pornografický, padlo kvôli nemu nejedno trestné oznámenie. Príbeh zmrzačeného manžela, jeho ženy Connie a hájnika Mellorsa a zopár milostných scén...
Aldous Huxley - Brave New World - román, ktorý varuje pred umelým svetom založenom na vykorisťovaní, kritici mu vyčítali, že zbrojí proti náboženstvu, tradičnej rodine, nešetrí drsným jazykom, propaguje relaxačný sex bez hlbšieho zmyslu. Román vyšiel prvý krát v roku 1932. Je to klasické utopistické dielo, ktoré predpovedá pretechnizovanú spoločnosť, odľuštenie, rozdelenie ľudí na kasty, rozpad identity. Viaceré autorove predpovede sa postupne napĺňajú. Možno aj preto román niekomu prekážal a zaradil ho na zoznam zakázaných kníh.
Henry Miller -Tropic of Cancer - sudca v Pensylvánii charakterizoval túto knihu ako otvorenú kanalizáciu, hnilobnú jamu, slizké zhromaždenie všetkého, čo je zhnité v troskách ľudskej deprivácie. Toto expresívne konštatovanie knihe samozrejme len pridalo na popularite. Prvý raz vyšiel Millerov román v roku 1934 v Paríži. Príbeh sa odohráva v 30. rokoch 20. storočia. Hlavným hrdinom je chudobný spisovateľ, ktorý sa pohybuje v spoločnosti prostitútok, pasákov a umelcov. Román bol distribuovaný najmä do Francúzska, v Spojených štátoch bol až do roku 1961 zakázaný. Aj po vydaní naďalej čelil mnohým súdnym žalobám.
Salman Rushdie - Satanské verše - za túto knihu iránsky vodca Ayatolláh Chomejní vydal na autora fatwu, následkom ktorej bol zabitý japonský prekladateľ tohto diela. Rushdieho román bol na protest proti hanobeniu islamského náboženstva pálený moslimskými fanatikmi v uliciach mnohých miest po celom svete. Román má mnoho prvkov typických pre magický realizmus, okrem iného porovnáva moslimskú mystiku so západoeurópskym racionalizmom. Moslimovia vnímajú Satanské verše ako znesvätenie islamu (hanlivá skomolenina Mohamedovho mena, Mohamedove manželky autor umiestnil do nevestinca, Mohamedova najobľúbenejšia manželka sa objavuje v diele nahá, navyše trpí epilepsiou, atď.).
Hlavnými hrdinami knihy sú dvaja cestujúci, ktorí letia z Indie do Londýna. Lietadlo sa zrúti do kanálu La Manche, no obaja hrdinovia sú zázračne zachránení. Začnú však meniť podobu. Jeden sa stáva anjelom a druhý čertom. Čert musí prejsť ponižujúcim rasistickým prijatím zo strany imigračných úradníkov a podoba mu komplikuje aj osobné vzťahy. Druhý cestujúci nadobudne podobu anjela Gabriela a diktuje prorokovi zakladajúcemu nové náboženstvo, podivné verše. Prorok sa musí rozhodnúť, ktorého z dvoch cestujúcich bude počúvať ...
Vladimir Nabokov - Lolita - autor napísal román v roku 1955. Hlavným hrdinom je stredoškolský profesor literatúry, tridsať osemročný Humbert Humbert, ktorý je posadnutý dvanásťročným dievčaťom Dolores Hazeovou, ktorá sa stane jeho nevlastnou dcérou. "Lolita" je Humbertovou súkromnou prezývkou pre Dolores. V Spojených štátoch bol román vydaný v roku 1967. Stanley Kubrick na motívy knihy nakrútil v roku 1962 rovnomenný film. Časopis Time zaradil román medzi stovku najlepších románov 20. storočia. Dielo bolo dlhé roky vnímané ako erotické, dnes sa už naň nazerá skôr ako na román s erotickými motívmi.
James Joyce - Ulysses (Odysea) - kniha napriek širokému rozsahu nemá v podstate žiadny dej. Autor zaznamenal jeden deň v Dubline a pocity pri jeho prežívaní. Hlavným hrdinom diela je bezvýznamný novinár Leopold Bloom, ktorý podobne ako Odyseus hľadá svoj cieľ. Joyce zase hľadá paralelu medzi klasickým antickým hrdinom a moderným človekom. Román vyšiel prvý raz v roku 1922 v Paríži. Je považovaný za jedno z najdôležitejších diel modernej literatúry. Dielo bolo viackrát napadnuté kritikmi z dôvodu oplzlosti, antisemitizmu, slovných hračiek, parodických odkazov, slovných narážok a vulgárneho humoru. Vo viacerých svetových literárnych rebríčkoch bol Joyceho román zaradený na prvé miesto najvýznamnejších románov 20. storočia. To však nič nemení na tom, že v 30. rokoch 20. storočia bol Ulysses zakázaný nielen v Spojených štátoch, ale aj vo Veľkej Británii.
Erich Maria Remarque - Na západe nič nové - kniha sa ocitla na zozname nežiadúcich kníh, ktorý vypracovali nacisti, v spoločnosti T. Manna, A. Einsteina, F. Kafku a ďalších, hlavne židovských autorov. Hitlerovym stúpencom prekážal spôsob, akým Remarque vykreslil hrôzy vojny a predovšetkým autorov kritický pohľad na nemeckú armádu. Prvý raz vyšiel tento, dnes už dávno kultový román, v roku 1929. Hlavná postava, Paul Baumer, 19 ročný študent, sa pod vplyvom oslavných patetických prednášok svojho profesora, spoločne s ďalšími spolužiakmi, dobrovoľne prihlási na front. Tam sa stane priamym účastníkom hrôz, ktoré so sebou vojna prináša a veľmi rýchlo prichádza trpké vytriezvenie.
Na motívy románu bol v roku 1930 nakrútený rovnomenný film, jeho premietanie však stopol sám ríšsky minister propagandy, Joseph Goebbels.
Podľa môjho názoru jedna z najlepších kníh vôbec, nepoznám vo svojom okolí človeka, ktorého by neoslovila.
George Orwell - Farma zvierat - v Rusku bolo toto vynikajúce dielo zakázané, až kým nepadol Berlínsky múr. Na Kube a v Severnej Kórey je zakázané dodnes. V Keni bol román zakázaný z dôvodu kritického vykreslenia korupcie a v Spojených arabských emirátoch preto, lebo hovoriace prasa odporuje moslimským hodnotám.
Zvieratá, ktoré sú nespokojné s podmienkami, ktoré vládnu na tzv. Panskej farme, z nej vyženú ľudí a založia si vlastnú, tzv. Zvieraciu farmu. Vlády sa zmocnia prasatá, ktoré za použitia inteligencie, intríg, propagandy a zmeny pravidiel, zavedú na farme teror. Celé to podtrhnú legendárnym sloganom: "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie." Prasatá sa naučia chodiť po dvoch a Zvieracia farma sa pod ich vedením znovu mení na Pánsku farmu.
V češtine vyšlo dielo v roku 1946, no už o dva roky neskôr, keď sa vlády zmocnili komunisti, bolo zakázané. A to až do pádu železnej opony.
J.D. Salinger - Kto chytá v žite - áno, aj keď je to dosť ťažko pochopiteľné, aj toto veľmi obľúbené dielo sa na istý čas ocitlo v spoločnosti zakázaných kníh. Zatiaľ čo jej obhajcovia vnímali dielo ako výnimočný pohľad mladého frustrovaného hrdinu na pokryteckú spoločnosť, kritici obviňovali autora zo šírenia dezilúzie, k nabádaniu k vraždám a k samovraždám, dokonca k šíreniu komunistických ideí. (preboha, to tam kde našli?). Ďalej sa autor nevyhol kritike za prílišnú vulgárnosť a otvorené zobrazenie sexuality. Po prvý raz vyšiel román v roku 1951.
V každom prípade, Holden Caulfield, 16 ročný mladý intelektuálny rebel, je idolom dospievajúcich aj naďalej. A nemyslím si, že sa to tak skoro zmení.
John Steinback - Ovocie hnevu - Tvrdé pracovné podmienky v Kalifornii v depresívnych časoch Ameriky (počas Veľkej hospodárskej krízy) zobrazil Steinback natoľko dôveryhodne, že cenzúra na istú dobu knihu v niektorých štátoch zakázala. A to napriek tomu, že aj historici potvrdili autorov obraz ako pravdivý. Román vyšiel po prvý raz v roku 1939 a o rok neskôr zaň autor získal Pulitzerovu cenu. Steinback napísal príbeh, ktorého hlavnými postavami sú členovia rodiny Joadovcov, ktorých hospodárska kríza vyhnala z krajiny. Ovocie hnevu sa zaraďuje medzi najlepšie sociálne literárne diela v histórii.
Radclyffe Hallová - Studňa osamelosti - kniha sa stáva neprijateľnou, keďže podľa odporcov príliš otvorene zobrazuje homosexualitu (v skutočnosti je opísaná len v náznakoch, ale niekto to v časoch minulých jednoducho nedokázal stráviť). Autorka sa snažila v diele zachytiť fyzickú a psychickú osamelosť lesbickej ženy, ktorá je v spoločnosti uznávajúcej len heterosexuálne vzťahy, odvrhnutá. Kniha spôsobila svojho času podobný rozruch ako Milenec lady Chatterleyovej. Hlavnou hrdinkou je dcéra nižšieho šľachtica z Mortonského zámku ktorá postupne odhaľuje svoju lesbickú orientáciu, čo ju v konzervatívnej britskej spoločnosti uvedie do zmätku. Po prvý raz vyšla kniha anglickej autorky ešte v roku 1928.
Brett Easton Ellis - Americké psycho - hoci je román vnímaný skôr ako satira, čitateľ musí počítať so scénami ako rezanie prsníka, trhanie nechtov a podobne. Aj z tohto dôvodu bolo dielo vo viacerých krajinách zakázané alebo minimálne vekovo obmedzené.
Hlavným hrdinom je Patrick Baterman, mladý bohatý newyorčan, ktorý sa v honbe za novými zážitkami stáva masovým vrahom. Autor popisuje dva odlišné, akoby schizofrenické svety - na jednej strane Patrick ako predstaviteľ konzumnej spoločnosti - drogy, alkohol, návšteva fitnescentra, drahé reštaurácie, slaboduché reality show, komerčné hudobné hity, na strane druhej, chladnokrvný masový vrah s brutálnymi praktikami.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia viacero kníhkupectiev odmietlo knihu predávať.
William Golding - Boh múch - alegorický príbeh o skupine chlapcov ( 6 -12 rokov), ktorí sa ocitnú po páde lietadla na pustom ostrove, kde sa pokúsia vybudovať demokratickú spoločnosť. Ich pokus končí katastrofou. Čo sa spočiatku zdá byť byť úžasným dobrodružstvom, sa postupne mení na poriadnu drámu. Chlapci sa rozdelia na dve skupiny. Na čele prvej stojí bystrý a spravodlivý Ralph, na čele druhej zákerný a drzý Jack, bažiaci po moci. Začína sa boj o život. Príbeh tak trochu pripomína dnešné reality show, akurát, že Goldingov román je až príliš drsný a skutočný...
John Steinbeck - O myšiach a ľuďoch - aj s druhou knihou mal John Steibeck nemálo problémov. Okrem toho, že finálnu verziu mu zožral tesne pred odovzdaním vydavateľovi jeho pes a on ju musel napísať nanovo. Aj tento príbeh, podobne ako Ovocie hnevu, sa odohráva v čase Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia. Hovorí o priateľstve dvoch odlišných mužov - Lennieho a Georga. Lennie je mentálne zaostalý a George, ako jeho priateľ, napriek problémom, do ktorých ich Lennie svojim správaním nechtiac dostáva, stále nad ním drží ochrannú ruku. Majú jeden druhého a to je to najdôležitejšie. Jeden z najdojemnejších príbehov, ktorý si ma získal hneď po prvom prečítaní. Veľmi sa mi páčila aj filmová verzia v hlavnej úlohe v Johnom Malkovichom a Gary Siniseom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára