HODNOTENIE: ***
" - Strašne som sa chcela zabiť, - povedalo dievča. - Nechcela som bývať s ňou, ale ona sa k nám nasťahovala. Predpísali mi lieky. Priviezla ma sem, k moru. Bývali sme na ulici Palisander... Ale ja som utekala a pokúsila sa raz skočiť zo skaly, raz sa utopiť v mori... Volalo ma svetlo a ja som cítila, že lietam ako motýľ. Naposledy som, ako mi povedala, blúznila o tom, že chcem zomrieť vo svojej posteli pod maminým portrétom. A Palisandria povedala "dobre", rýchlo postavila dom a dala mi izbu. A zavesila tam mamin portrét. Aby sa moje želanie splnilo. Ten portrét je jediné, čo zostalo po zemetrasení. Snívalo sa mi, že mi mama podáva ruku a zachraňuje ma." (s.209).
Túto knižku som si kúpil pred dvomi rokmi na Bibliotéke v Bratislave a konečne som sa dostal k tomu, aby som si ju prečítal. Je to výber osemnástich poviedok od ruskej autorky narodenej v roku 1938. Väčšina poviedok je o problémovom spolunažívaní mužov a žien, nechýbajú mystické a rozprávkové motívy, ale aj drsná realita. Alkohol, nevera, vášnivé aj chladné city. Myslím si, že viaceré príbehy sú odrazom ruskej mentality a ruskej spoločnosti
Hymnus na rodinu - obsahovo aj formálne asi najkomplikovanejšia poviedka, akú som doteraz čítal. Poprepletané medziľudské vzťahy, poviedka pripomína skôr divadelnú hru.
Krajina - veľmi silný príbeh o zúfalej matke - alkoholičke, ktorá v ťažkých podmienkach vychováva svoju maloletú dcéru. Autorke stačila necelá strana a pol na to, aby dokázala čitateľa pripútať k stoličke.: "Kto by vedel povedať, ako žije tichá, nikým nepovšimnutá, stále opitá žena so svojím dieťaťom v jednoizbovom byte. Ako každý večer, nech je hocijako opitá, pripravuje maličké veci svojej dcéry do škôlky, aby mala ráno všetko poruke." (s.85).
Dievča nos - Príbeh o mladom dievčati menom Nina, ktoré je dokonale krásne, len má príliš veľký nos. Rozhodne sa preto navštíviť čarodejníka, aby jej s tým pomohol. Čarodejník si zažiada ako protislužbu jeden z jej prstov. Ešte predtým ako dievča nadobudne novú podobu, zaľúbi sa do nej chudobný študent medicíny. Napriek tomu, že je dievča teraz s novým nosom dokonale krásne, študent túži po predošlej Nine, ktorá sa mu zdala oveľa zaujímavejšia. A tak sa dievča opäť vyberie za čarodejníkom...
Poviedka má taký jemný rozprávkový nádych, s podtextom neutešenej reality dnešného Ruska.
Čierny kabát - už názov napovedá, že pôjde o niečo temné a strašidelné. Príbeh pripomína hororové poviedky Edgara Allana Poea. Je plný mystiky a tajomna. Malému dievčatku sa neustále vracia sen o tom, ako stopuje na ceste a zakaždým mu zastaví to isté auto, v ktorom sedia dvaja čudní chlapíci, pred ktorými sa snaží ujsť. Lenže oni sa nevzdávajú... Prelínanie sna a reality je podobné ako v dnes už dávno kultovom horore Nočná mora v Elm street.
Väčšina Petruševskej poviedok plynie v pesimistickej atmosfére, jej literárni hrdinovia bojujú predovšetkým sami so sebou a so svojimi osobnými démonmi. Niektoré poviedky sú naozaj silné, iné sa utopia v priemernosti. Aj preto knihu ako celok hodnotím tromi hviezdičkami. Na viac mi to jednoducho nevydalo, no menej si táto zbierka určite nezaslúži.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára