"My všetci sme si vymysleli svojho Putina. A vyzerá, že u nás ani zďaleka nebude tým posledným." (s.467).
Michail Zygar, mladý ruský novinár, (rok narodenia 1981) v roku 2015 šokoval svet svojou knihou z politického prostredia, ktorá vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Absynt pod názvom Všetci mocní Kremľa. Zygar mapuje roky vlády súčasného ruského prezidenta Vladimíra Putina. Aj keď sa vracia hlbšie do minulosti, zameral sa predovšetkým na roky 2000 -2015. Výsledkom autorovej práce je akýsi hraný dokument, ktorý má aj isté prvky politického thrilleru. Veľmi zaujímavé a napínavé čítanie, ktoré odhaľuje veľa faktov nielen z Putinovho politického života, ale podrobne mapuje celý politický systém v Rusku. Stretneme sa s bývalými aj súčasnými ruskými aj americkými politikmi, bývalým talianskym a francúzskym premiérom, súčasnou nemeckou kancelárkou, vplyvnými ruskými oligarchami, bývalým prezidentom, akýmsi Putinovým princom, Dmitrijm Medvedevom, ktorý však začal v poslednom období svojho vládnutia vyvádzať ako nevychovaný tínedžer, ďalej pravoslávnou cirkvou, ruskou opozíciou, zaspomíname si na nedávne udalosti na Ukrajine, v Čečensku aj v Sýrii. Najzaujímavejšou postavou, ktorá vyčnieva nad všetkými ostatnými, je muž menom Alexander Vološin, dlhoročný ideológ Kremľa.
Zygarovo dielo je formálne rozdelené do piatich častí (Putin I. Levie srdce, Putin II. Veľkolepý, Dmitrij Samozvanec, Putin III. Hrozný a záverečná kapitola, ktorá nesie názov Putin IV. Svätý).
Zygar ukazuje postupnú premenu moderného liberálneho politika na autokrata, ktorý sám seba považuje za akéhosi spasiteľa slovanských národov, v čom ho neraz utvrdzuje nielen okolie, ale aj obyvatelia iných štátov. Dnes je Putin synonymom Ruska. Otázka znie, čo bude po ňom?
"V roku 1996 si ruskí demokrati pomýlili demokraciu s mocou demokracie." (s.263).
"- Nikto z nás nečakal, že Putin môže zájsť tak ďaleko. Nikto neočakával, že všetky svoje dosiahnuté výsledky, všetko, čo dovtedy urobil, obetuje svojej moci, - hovorí Navaľnyj o udalostiach roku 2012. - Všetci sme s mysleli, že najdôležitejšie je preňho akési historické poslanie. Že chce ostať v učebniciach ako Peter Veľký. Nikto nečakal, že pôjde do konfliktu s pokrokovou časťou spoločnosti, že bude apelovať na fundamentalizmus, len aby si zaručil svoju moc. -" (s.304).
"- Predstavte si, že sedíte v Kremli, - hovoril Angele Merkelovej. - A máte voličov, ktorí žijú v Kalingrade a sú aj takí, ktorí žijú v Petropavlovsku - Kamčatskom. A máte celé to územie, jazykovo, názorovo, kultúrne nejako zjednotiť. Musíte tým ľuďom povedať niečo také, čo by ich spojilo a udržalo pokope. Jedna vaša rodáčka, veľká rodáčka, bola našou imerátorkou. Bola to Katarína II. Tá chcela spočiatku rýchlo zrušiť nevoľníctvo. Ale potom zistila, ako funguje Rusko a viete, čo urobila? Posilnila práva šľachty a zrušila práva roľníkov. U nás sa to ináč nedá - krok napravo, krok naľavo a hotovo, strácaš moc. -" (s.342).
"Medzi novinármi existoval za celé tie roky tiež očividný konsenzus.: V Rusku je pomerne bezpečné pracovať ako novinár, ak nepíšeš o Čečensku. O všetkom ostatnom - prosím, ale o Čečensku radšej nie. Pretože hynuli práve tí novinári, ktorí písali o Čečensku. Prakticky všetci toto pravidlo poznali a prakticky všetci si mysleli, že je to maličkosť, ktorú môžu isto obetovať. Všetko ostatné bolo dovolené." (s.438).
Veľmi ma teší, že sa našiel človek, ktorý sa pokúsil pristúpiť k Putinovi a jeho politike objektívne. Niekto, kto jednému z najmocnejších mužov sveta nemastí brucho a na druhej strane na neho bezdôvodne nekydá, len aby sa zavďačil západným politikom. Skvelé čítanie v štýle Orwellovho 1984 A Karikových kníh o mafii, ktoré sa odohrávajú v období mečiarizmu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára