pondelok 27. novembra 2017

RECENZIA: Jennifer Eganová - Hrad (Odeon, 2014)

HODNOTENIE:   ****

"Pouštíš červa dovnitř. Nedělej to.
Chce abys tady zhebnul.
Nepouštěj ho dovnitř - když ho odeženeš, nedostane se do tebe.
Chce, abys přišel o rozum. Celá tahle věc je narafičená, abych přišel o rozum. 
Blbost. Blbost. Přcházíš o něj sám, do toho všeho ses zamotal sám.
Od samého začátku to byl on. Možná i ten pád z okna - možná i za tím je to on. Nemožné kraviny, to přece víš. 
Teď mám poškozený mozek, s mým mozkem se něco děje. Je to ten svíravý spánek, poutavý spánek. Je to červ." (s.148). 



Howie a Danny sú bratranci. Zatiaľ čo v detstve a počas dospievania bol Howie ten, ktorý všetko pokazil, bol tlstý a bledý, nič sa mu nedarilo, Danny bol jeho presný opak. V športe bol prvotriedna hviezda, mal úspech u dievčat a ničoho sa nebál.
Po rokoch sa karty obrátili. Z Howieho sa stal úspešný obchodník, ktorý kúpil stredoveký hrad niekde v strednej Európe (presnú lokalitu nepoznáme). Howie má v pláne prestavať hrad na turistickú atrakciu a na pomoc si zavolá Dannyho, ktorý sa pokúša zbaviť kriminálnej minulosti. Lenže už tesne po príchode má Danny akýsi zvláštny, stiesnený pocit. Počuje tiché zvuky, stretáva čudné postavy a aj obyvatelia sa správajú nejako podozrivo. Danny sa zoznámi s Howieho ženou Annou a ich štvorročným synom Benom. Okrem toho na hrade pracuje Howieho najlepší kamarát Mick a sekretárka Nora. Vyše deväťdesiatročná barónka je poslednou žijúcou členkou rodu, ktorému zámok dlhé storočia patril. Danny si myslí, že práve ona by mu mohla poodhaliť tajomstvá, ktoré ukrývajú skryté zákutia hradu...
Paralelne s týmto príbehom autorka rozohrala ešte jednu dejovú líniu. Útek väzňa na slobodu, ktorému pomáha bývalá narkomanka a súčasná terapeutka Holly. Táto pasáž mi atmosférou pripomína skvelý seriál Prison Break. Zo začiatku to tak nevyzerá, ale útek z väzenia a stredoveký hrad majú toho veľmi veľa spoločného.
Keď sa Danny pokúša z hradu ujsť, vyzerá to ako v Kafkovom románe Zámok. Železničná stanica, ktorá tu ešte pred pár dňami bola, zrazu neexistuje. Obyvatelia v okolí hradu sú uzavretí, akoby skrývali spoločné tajomstvo. Danny upadá čoraz hlbšie do pochybností a stráca zdravý rozum. Toto sa nemôže dobre skončiť...

"Danny vstal. To nemuže  být skutečné. To není skutečné. Nevěřím, že se tohle děje. Před jeho očima se voda otevírala, v hladině se rozvírala jama jako ústa nebo tunel či hrob, jakási temná proláklina, která zpusobila, že Dannymu vyskočila tenká nit zvratku až do úst. To není skutečné, ja mám halucinace. Všechno se to odehrává jen v moji hlavě, takže není čeho se bát. A dole pod tím další hlas, syrový a vyděsěný: Nechci to vidět. Bež, běž!" (s.145). 

Román ponúka mrazivú atmosféru, ktorá vás bude držať v neustálom napätí. Chvíľu si budete zvykať na dve dejové línie, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, ale nepodceňujte autorku. Záver príbehu si môže vyložiť každý po svojom. Buď ako ilúziu, ktorá sa odohrala len v niekoho hlave alebo ako skutočnosť. V podstate sa nedozvieme ani to kto je rozprávačom príbehu, keďže k slovu sa dostávajú viaceré postavy, ale pre román to nie je dôležité. Kafkovská atmosféra vás vtiahne hneď po príchode na hrad. A viacej nepotrebujete. Stačí, ak pootvoríte dvere...

        

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára