štvrtok 2. novembra 2017

RECENZIA: Elizabeth Kostovová - Zlodeji labutí (Ikar, 2010)

HODNOTENIE:  ***

"Tu musím prerušiť rozprávanie, aby som sa nadýchol. Zlodejov labutí totiž nie je ľahké opísať slovami. Očakával som, že v nich bude krása, nie diabolské zlo. Išlo o pomerne veľké plátno  s rozmermi 120 krát 90 centimetrov. Slnečná paleta svedčila o impresionizme." (s.425). 



Andrew Marlow je skúsený psychológ, ktorý má niečo po päťdesiatke. Jedného dňa dostane nezvyčajný prípad. Privezú k nemu muža menom Robert Oliver, ktorý zničil v Národnej galérii vzácny obraz Zlodeji labutí a odmieta s kýmkoľvek komunikovať. Robert je uznávaný maliar, ktorý vyučuje výtvarné umenie na viacerých univerzitách. Pred rokmi sa rozviedol so svojou ženou Kate, s ktorou spoločne vychovávali dve deti. Dievčatko Ingrid a chlapčeka Oscara. Robert sa počas manželstva zamiloval do svojej študentky Mary Bertisonovej, ktorá sa stala na isté obdobie jeho milenkou a obdivovateľkou. Jeden z listov, ktoré poslal Robert svojej študentke našla jeho žena Kate a ich vzťah bol od toho okamihu definitívne v troskách. Lenže Mary nie je Robertova osudová žena. Tou je totiž Beatrice de Clerval, talentovaná maliarka, ktorá žila vo Francúzsku koncom 19. storočia...
Marlow sa snaží zo všetkých síl, aby sa jeho klient zaradil späť do bežného života. Vyhľadá najskôr Robertovu manželku Kate, ktorá mu poskytne vlastnú verziu príbehu. Potom zájde za Robertovou bývalou milenkou, ktorá má niečo po tridsiatke a Marlow nedokáže zabrániť tomu, aby si udržal profesionálny odstup medzi lekárom a klientovou bývalou známosťou. Navyše medzi ním a Mary je značný vekový rozdiel. V každom prípade doktor Marlow nechtiac spustí pátranie, ktoré nás zavedie do druhej polovice 19. storočia, v ktorom celý príbeh nielen začína, ale v podstate aj končí...

Elizabeth Kostovová sa pár rokov dozadu preslávila bestsellerom Historička a tentoraz prichádza s príbehom, v ktorom sa prelína súčasnosť a 19. storočie, pričom sa ako autorka zameriava najmä na impresionistov. Na mňa osobne pôsobili kapitoly, ktoré sa odohrávali v minulosti, rušivo. Naopak, pokiaľ rozprávali svoj príbeh Kate Oliverova (Robertova bývalá žena) alebo Mary Bertisonová (Robertova milenka), malo to spád a bolo to veľmi zaujímavé. Robert je v príbehu vykreslený ako typický bohém, umelec, nespoľahlivý manžel žijúci vo vlastnom svete. Andrew Marlow je úplne iný. Na na rozdiel od Roberta Olivera, on je v každom smere profesionál, zarytý ateista, starý mládenec, ktorý pristupuje ku každému svojmu prípadu racionálne. Napriek tomu sa tentoraz neubráni citovej príťažlivosti a akejsi chlapčenskej zvedavosti, ktorá ho ťahá čoraz bližšie k záhadnému obrazu...

Niekoľko kapitol je napísaných tak, že sa neviete dočkať pokračovania, iné sú zase dosť statické. Námet príbehu je príťažlivý, no dalo sa z neho vyťažiť aj viac. Postavy sú určite plusom, aj keď občasné prehnané citové vzplanutie je skôr na škodu. Záver neprezradím, ale nečakajte nič šokujúce, po čom nedokážete niekoľko sekúnd zavrieť ústa. Tí, ktorí holdujete maliarskemu umeniu a impresionizmu zvlášť (ja osobne ho mám  veľmi rád), tak si pripočítajte k hodnoteniu nejaké tie percentá navyše. Vcelku príjemné čítanie, jedna z tých kníh, ktorou nič nepokazíte.     

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára