"Mluvíme o životě a smrti.
Iris se ještě ani nepohla, pořád čeká, co odpovím. A já vidím, že se dnes vubec nehneme z místa, dokud se té odpovědi nedočká. Ještě chvíli přemýšlím a pak řeknu, za čím fakt stojím: - Ne. Neodpojuj mě. Já bejt odpojenej nechci. Nech mě na těch přístrojích, jak dlouho to jen pujde. Bude to někomu vadit? Bude to vadit tobě? Budu tím někoho urážet? Dokud se lidi na mě vydržej dívat, dokud třeba nezačnou skučet, tak prostě nic nevypínej. Nech mě žít, jo? Až do horkýho konce" (s.202).
Raymond Carver sa ako spisovateľ preslávil najmä poviedkovou tvorbou. Už jeho debut, ktorý obsahuje 23 poviedok a vyšiel pod názvom Buď prosím ťa, ticho, vzbudil u kritikov aj u čitateľov veľmi pozitívne ohlasy. Pri výbere poviedkovej zbierky vzniká väčšinou jeden problém. A tým je kvalitatívna nevyrovnanosť. U Carvera toto nehrozí. Samozrejme aj tu máme poviedky, ktoré sú výnimočné, ktoré sú výborne, veľmi dobré a dobré. Možno nejaké dve - tri priemerné. Ale vyslovene slabé poviedky v knihe nenájdete. Je cítiť, že autor sa na každej z nich, ľudovo povedané, namakal, No výsledok stojí za to.
Najsilnejší príbeh v zbierke - Príjemná maličkosť je matke, ktorá sa musí vyrovnať so smrťou svojho syna. Ďalej tu máme niekoľko príbehov, ktoré akoby napísal sám majster poviedok R. Dahl - Vitamíny, Uzda, Krabica (dotyčnú postavu nespokojnej matky som mal chuť počas čítania aspoň päťkrát zniesť zo života). Silný citový náboj má poviedka Intimita, v ktorej naoko drsný muž po rokoch navštívi svoju bývalú manželku, aby ju presvedčil o svojich citoch. Poviedka Menudo má niečo z Kunderových Smiešnych lások. Podobne je tomu aj pri poviedke, ktorá dala názov celej knihe - Buď, prosím ťa, ticho, v ktorej sa muž snaží vyrovnať s neverou svojej ženy. Priam hitchcockovsko -kafkovskú atmosféru v sebe ukrýva poviedka Vy ste doktor? Telefón neustále vyzváňa a na druhej strane je neznámy volajúci... Zaujímavý dialóg muža a ženy o tom, či by sa dali odpojiť od prístrojov, keby došlo k najhoršiemu, nájdeme v poviedke, ktorej názov pripomína skôr detskú knižku O troch medveďoch, ktorých navštívilo dievčatko, odjedlo im z misiek, vyspalo sa v ich postieľkach... Poviedka má názov Kto spal v tej posteli. Okrem už vyššie spomínaných autorov, Carverov štýl písania pripomína najlepšie roky poviedkovej tvorby E. Hemingwaya. Tie najdlhšie príbehy obsahujú okolo dvadsať strán, tie najkratšie sotva dve strany. Výpovednú hodnotu však majú rovnako silnú.
Carver viedol v minulosti kurzy tvorivého písania a nepochybujem o tom, že jeho vyučovacie hodiny museli byť pre poslucháčov veľkým prínosom. Nie náhodou sa viacerí jeho bývalí žiaci stali uznávanými spisovateľmi..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára