sobota 17. marca 2018

RECENZIA: Zdeněk Svěrák - Poviedky (Fragment, 2008)

HODNOTENIE:   ****

" - Stejně si myslím, že ta Vltava není o řece. -
  - A o čem jiným by asi byla? - povídám. - 
  - O ženský. Vltava je jenom krycí název. Taková nádherná muzika musí bejt o ženský, to mi nikdo nevymluví." (s.63).




Zdeňka Svěráka poznáme predovšetkým ako skvelého scenáristu. Spoločne s Ladislavom Smoljakom napísal scenár k skvelým filmom ako: Jáchyme, hoď ho do stroje, Marečku, podejte mi péro, Na samotě u lesa, Kulový blesk, Nejistá sezóna, atď. 
Sám napísal scenár k filmom Vrchní prchni, Traja veteráni, Lotrando a Zubejda, Vesničko má středisková, Obecná škola, Kolja, Tmavomodrý svet, Vrátne láhve, atď. 

Aj jeho zbierka poviedok z roku 2008 v sebe schováva predovšetkým takého toho "malého českého člověka," ktorý sa ukrýva v každom meste a v každej obci. Napríklad Přemek Baštýř, v poviedke Za Přemkem Baštýřem, vdovec a súčasne otec viacčlennej rodiny, sa snaží každý večer, menším podvodom, dopriať si nejaké to orosené pivečko. Poviedka Tetrov je o jednom zlomenom srdci. Hneď prvý príbeh, pod názvom Horúca nedeľa, vyzerá na prvý pohľad nenápadne, ale má skvelú pointu, ktorá dosť kruto vytrestá jedného veľkého záletníka. Poviedka Diváčka je spomienkou starnúcej ženy, pracujúcej v divadle, na krátky románik, ktorý prežila kedysi dávno so slávnym filmovým hercom. Hrdinami poviedky Ruslan a Ludmila sú automechanik, ktorý si privyrába ako ľudový liečiteľ a veštica, ktorá má nadprirodzené schopnosti. Ich spojenie spustí viacero zaujímavých udalostí. Jednou z najlepších poviedok celej zbierky je, podľa môjho názoru, príbeh Ivanka a Lenin. Škola si pripomína výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a riaditeľ má obavy, aby slávnostná báseň, ktorú vybrala triedna učiteľka na recitáciu, nepobúrila súdružskú návštevu a preto sa rozhodne, že urobí vo veršoch menšie zásahy...
Poviedka Vltava je o jednom osudnom školskom koncerte, ktorý prinesie nielen veľa zábavy, ale aj smrť jedného večne nespokojného hudobného kritika. Natáčací deň je smutno smiešne rozprávanie o jednom staršom druhoradom hercovi, ktorý sa zamiluje do mladej asistentky. Podvodník je príbehom o mužovi, ktorý doplatí na to, že sa obracia za každou sukňou a to ho privedie až pred súd. Posledná poviedka Fotograf je príbehom o jednom odoslanom liste, ktorý zhodou nešťastných udalostí zničí jeden nádejný vzťah. Podľa môjho názoru najlepšia poviedka v celej zbierke, ktorá akoby predznamenala, akým smerom sa bude uberať Svěrákovo pokračovanie poviedok, ktoré vyšlo v roku 2011 pod názvom Nové povídky. Ich recenziu vám prinesiem zajtra. Ešte prezradím, že je to jeden z tých mála vzácnych prípadov, kedy pokračovanie predstihlo úvodnú časť. 

"Manžel je zubař. Udělal mi kafe a řekl, že mu je Lenin u prdele i se svou placatou čepici. Mé dvě dospívající dcery řekly, že tajemník pro kulturu je blbej, ale tá básnička taky." (s.54). 

Veľmi príjemná zbierka, ktorej jedinou chybou je kvalitatívna nevyváženosť. Niektoré príbehy sú skvelé (Diváčka, Ivanka a Lenin, Vltava, Natáčací deň a Fotograf), iné nadpriemerné (Horúca nedeľa, Tetrov, Za Přemkem Baštýřem) a dve poviedky sú skôr priemerné (Ruslan a Ludmila a Podvodník). V každom prípade Zdeněk Svěrák je majstrom v tom, že dokáže zážitky obyčajných ľudí, premeniť na čarovné príbehy.          

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára