HODNOTENIE: **** KNIHA MESIACA MAREC
"Všichni odešli do nenávratna, jen já jsem se nezměnil, tím darebákem jsem zustal dodnes, navzdory všem civilizačním snahám společnosti. Obhájil jsem si svuj status jako provokatér, rýpal, obecní klaun, jsem placen za to, že mi nic není svaté. Ale nikdo nechápe, z jakého tragického podhubí roste mé žertování, že za tou ironií je mnohdy zloba a bezmocný vztek. Dolehla na mě samota, kterou nepřehluší ani veselé večírky s přáteli, ani dojímavá maminčina láska." (s.332).
Román sa začína v roku 1852, v období, kedy mal Jan Neruda osemnásť rokov a premýšľal nad otázkou, čo ďalej so svojim životom. Veľmi rád sa zabával, mal povesť jedného z najlepších tanečníkov v Prahe, inklinoval v divadlu, k poézii, sledoval politickú a spoločenskú situáciu. Ťahalo ho to k umeleckej oblasti. Mal časté spory s otcom, ktorý chcel mať zo syna poctivého úradníka. Nerudova matka bola citlivá žena so silnou vierou v Boha. Jan sa rozhodol pre štúdium práva, no veľmi mu to nešlo. Lietal neustále v oblakoch. Zoznámil sa s dievčaťom z dobrej rodiny, Annou Holinovou, s ktorou tvorili skvelý tanečný pár. Začali sa spolu stretávať a zistili, že si spolu rozumejú. Jan Neruda sa musel už v mladom veku zmieriť so smrťou svojho najlepšieho priateľa Antona Tollmana.
V roku 1856 sa koná veľká udalosť. Zomiera ikona českej žurnalistiky Karel Havlíček Borovský a na jeho pohrebe sú prítomní najvýznamnejší dejatelia českej kultúry. Jan Neruda sa zoznamuje s Františkom Palackým, Boženou Němcovou a Karolom Jaromírom Erbenom. Nadviaže intenzívnu spoluprácu s literátom Vítězslavom Hálkom, s ktorým založia časopis Lumír. Neruda taktiež prispieva do Národných listov, do časopisov Obrazy života, Čas a Květy. Je prítomný pri zakladaní Hlasu. Jeho poetická prvotina Hrobové kvety bola prijatá len vlažne. Mnohí jej vyčítali prílišný pesimizmus a smútok. Veľa energie investoval do almanachu Máj, do ktorého prispelo viacero známych českých osobností.
Veľmi intenzívne zahorel láskou k Johane Mužákovej, ktorá v literatúre vystupovala pod pseudonymom Karolína Světlá a tak si ju oslovoval aj Jan Neruda. Napriek obojstannej náklonnosti zostal ich vzťah nenaplnený. Johana nedokázala opustiť svojho manžela.
Neruda strávil istý čas aj v zahraničí. (Nemecko, Taliansko, Francúzsko). Z Paríža písal reportáže, ktoré boli v Česku veľmi obľúbené. Zoznámil sa tam o. i. aj so slávnym spisovateľom Julesom Verneom.
Neruda prišiel o ďalšieho priateľa, skvelého básnika, ktorý zomrel ako 27 ročný. Volal sa Rudolf Mayer a jeho meno je dnes v českej literatúre už v podstate zabudnuté.
Divadelná kariéra Jana Nerudu skončila totálnym fiaskom. Jeho hru herci nepochopili a úplne ju pochovali, s čím sa jej autor vyrovnával len veľmi ťažko. Neruda stál pri zakladaní všetkých významných českých inštitúcii. Národného divadla, Národného múzea, ale napríklad aj biologického laboratória európskeho významu.
Poznal sa s Janom Evangelistom Purkyněm, napriek počiatočným antipatiám sa stal dlhoročným priateľom Bedřicha Smetanu stretával sa s Miroslavom Tyršom, ktorý sa výrazne zaslúžil o vznik slávneho telovýchovného Sokola, poznal sa tiež s maliarom a ilustrátorom Josefom Mánesom.
Jednou z posledných lások Jana Nerudu bola Tereza Macháčková, ktorá zomrela v mladom veku na tuberkulózu.
Jan Neruda žil v čase, keď sa veľmi intenzívne formovalo české národné hnutie. Bol zakladateľom fejtónu, ktorý ho preslávil. Po celý život trpel finančnými problémami. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa nikdy neoženil. Na sklonku života ešte zahorel láskou k Aničke Tichej a mladučkej Božene Vlachovej. Zomrel sám, no v českej literatúre zanechal výraznú stopu.
"Jenže národ je jako milenka, dopadnete bledě ve svém vztahu, jestli se k ní budete chovat jen racionálně a pragmaticky. Pokud jako ekonom správně uvážíte, že je škoda kupovat jí rúže, které stejně brzy uvadnou a vyhodí se, ušetříte to jistě, ale láska se vám patrně také rozplyne." (s.415).
Obdivuhodné dielo Otomara Dvořáka, ktorý si skutočne poctivo naštudoval osobný život aj tvorbu Jana Nerudy. Napriek mnohým faktom sa tento životopisný román číta veľmi dobre, najmä atmosféra Prahy je priam magická. Mnoho významných českých osobností, zlomové udalosti českých dejín, ale aj každodenný život v uliciach hlavného mesta. To všetko je Srdce v klietke. A keďže Praha je moja srdcovka, ktorú mám uloženú hlboko vo svojom vnútri, aj moje hodnotenie je v tomto prípade pomerne vysoké.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára