" - Samozrejme, caritas je láska. Ale to iste viete. -
- Nemám pocit, že nedostávam dosť lásky, - poznamenala Uršula. - Ale prečo citujeme Korinťanov? Myslela som, že ste budhista. -
- Ach, ja nie som nič, - vyhlásil doktor Kellet. - A samozrejme, som všetko, - dodal, podľa Uršuly elipticky.
- Otázka je, - pokračoval, - či máte dosť. - " (s.486).
Predstavte si, aké by to bolo skvelé. Mať v živote viacej možností. Jednoducho sa opäť narodiť a vrátiť sa do bodu, v ktorom sme niečo pokazili a pokračovať zase ďalej...
Ursula Toddová sa narodIla 11. februára 1910, v údolí, ktoré je známe pod názvom Líščie nárožie. Jej rodičia sú Hugh a Sylvie. Okrem toho je obklopená súrodencami. Starším bratom Mariceom, ktorý je odmalička trochu krutý a zákerný, sestrou Pamelou, miláčikom rodiny Teddom a po rokoch pribudne aj najmladší Jimmy. Okrem toho má najlepšiu priateľku Millie a veľmi svojskú tetu Izzie, typickú bohémku a rebelku.
Uršula má zvláštny dar, keď svoj život môže prežívať zakaždým nanovo, každý raz o niečo dlhšie a vždy skončí iným tragickým koncom. Po každom narodení sa ocitá na začiatku, čím dostáva šancu vyhnúť sa osudovým chybám a ísť ďalej. Aj keď si na predošlé životy nespomína, v rozporuplných situáciách má v sebe silný vnútorný pocit, ktorý ju varuje pred prichádzajúcim nesťastím. Stačí malý krok a všetko môže byť úplne inak. A tak Uršula prežíva viacero životov, ktoré sú zakaždým trochu iné. V jednom si vezme za muža učiteľa, ktorý pred ostatnými úspešne skrýva tyranské správanie, v ďalšom je milenkou vysoko postaveného muža, pracujúceho pre námorníctvo. Raz pomáha obyvateľom Londýna počas bombardovania, inokedy je zase najlepšou priateľkou Evy Braunovej, Hitlerovej budúcej manželky a zároveň je vydatá za vysoko postaveného nacistu, s ktorým vychováva dcéru. Jeden čas robí sekretárku pre britskú vládu, kde sa zoznámi s charizmatickým architektom, potom sa opíja sama v londýnskom byte. Záleží od jej neraz drobných životných rozhodnutí.
Uršula má na rozdiel od nás ostatných jednu veľkú výhodu. Keď v živote niečo pokazí, má šancu to ešte viackrát napraviť. Alebo že by to nebola až taká výhoda?
Hlavnú hrdinkou sprevádzame až do roku 1967, kedy sa už chystá na dôchodok. Jej ďalšie osudy nám nie sú známe. Najčastejšie budeme ponorený v dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia, kedy zažívala Európa naozaj búrlivé obdobie.
Okrem výborného námetu, pútavého príbehu a zaujímavých postáv, nás poteší aj občasný svieži humor: " - No, veľká škoda, že ťa neprijali na Cambridge, - povedal Hugh. - Maurice je rozhodnutý vyštudovať univerzitu, a pri tom je úplne hlúpy. Aby dcére nejako vynahradil sklamanie, kúpil jej športový kabriolet Raleigh, čo jej priam vyrazilo dych, a Teddy sa spýtal, čo dostane on, keď neurobí skúšky." (s.185).
"V Neapole, meste, ktoré ich naozaj desilo, si najali výrečného turistického sprievodcu, strávili najdlhší deň svojho života chodením po vyprahnutých, zaprášených ruinách stratených miest Rímskej ríše a zhora na ne pálilo neľútostné slnko.
- Páni moji, - zamrmlala Kathy, keď sa tackali po opustenom Herculaneu, - teraz ľutujem, že si niekto dal tú námahu, aby to vykopal. - " (s.419).
Atkinsonovej román Život po živote mi v niečom pripomína film s Ashtonom Kutcherom a Amy Smart - Osudový dotyk a tiež Kingovu knihu 22.11.1963. Mám jednoducho slabosť na príbehy, v ktorých sa cestuje v čase a ešte majú aj myšlienku. Takže pokiaľ ide o mňa, jednoznačná spokojnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára