"Život je tekutejší než voda. Odevšad uniká, odevšad proudí, mění se. Velcí polykají malé, malí hltají nejmenší. Žvýkají je, pochutnávají si na nich, a pak o kus dál mezi dva kameny nakladou třicet tisíc vajec." (s.84).
Túto knižku som si kúpil na dovolenke v Prahe pred tromi rokmi a konečne som sa k nej dostal. Takže sa môžem s vami podeliť o domy z prečítaného.
Rozprávačom príbehu je starší osamelý muž menom Klotar, farmár a lovec, ktorý, na rozdiel od ostatných hrdinov románu, nie je ničím výnimočný. Jeho najlepší priateľ Alfonz Vidinár žije v šťastnom manželstve s Natáliou, s ktorou sa starajú o svoj statok. Alfonz je však v prvom rade vášnivý vynálezca a preto sa takmer celý deň zatvára vo svojej dielni, v ktorej neustále niečo majstruje. Ďalej tu máme Tristana, mladého muža, ktorý má dušu statočného a čestného rytiera. A napokon je tu Kráľovná. Krásna žena, ktorá disponuje čarovnou mocou, vďaka ktorej môže liečiť chorých. Aby si však udržala svoju krásu a mladosť, neustále potrebuje veľké množstvo peňazí, ktorými sa vykupuje.
Jedného dňa sa Alfonz rozhodne vyskúšať svoj najnovší vynález, no počas letu dôjde k neočakávaným komplikáciám a nádejný vynálezca sa zrúti k zemi. Klotar zavolá Kráľovnú, ktorá za vysokú odmenu (Tristan jej podaruje svoj vzácny meč) Alfonza uzdraví.
Mladý rytier a Kráľovná sa do seba zamilujú. Alfonz im vystrojí krásnu svadbu a mladomanželia odchádzajú preč. Každý nedeľu však chodia na návštevu za Alfonzom, Natáliou a Klotarom. Keď však neprídu ani tretiu nedeľu po sebe, naša trojica tuší, že sa stalo niečo vážne. Vyberú sa teda za Tristanom, od ktorého sa dozvedia, že Kráľovná pomaličky umiera. Na to, aby bola opäť mladá a krásna, potrebuje ďalšie peniaze. Tie jej však chýbajú. Klotar s Alfonzom vedia, že zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé činy. Chvíľu ešte váhajú, ale napokon sa rozhodnú svoj plán predsa len uskutočniť...
"Jste všichni mrňavější než červíci... Není to tak, Nanynko, že maj hlavičky jako oříšky? ... Řekni, Nanynko... To moje hlava, to je hotová planeta... chodí po ní nahatá a surová zvířata, mají rohy jako pouličný lampy a kopyta z medu... Rostou tam houštiny rebarbory plné fialových mravencu... a v nádrži plné krokodýlu se koupe slunce... Moje hlava je kulatá zeleninová zahrada, a v ní roste zelenina jako ohňostroj...všude jsou tam zasazené cedule a na nich se píše: NEBEZPEČÍ, CECKY, KOZY, MELOUNY, DUDY! Nanynko, kam ses mi schovala, pověz?" (s.32).
Krásne napísaná kniha, ktorá prepája minulosť so súčasnosťou, poodhaľuje svet kúziel, tajov, duchov, rytierov, mágie a zároveň nám pripomína dôležitosť priateľstva a lásky. Už dávnejšie ma nejaký príbeh nezasiahol tak výrazne, ako sa to stalo v prípade Kvetinovej pušky. Román je rozdelený na tri časti a keďže má len necelých 130 strán, prečítate ho pomerne rýchlo. Dojmy z neho však zostanú vo vás oveľa dlhšie, ako by ste si predpokladali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára