"Podklady k tomuto dílu jsem sbíral po léta. Od dětství jsem bádal, ukládal, zavrhoval, vyhazoval, dával stranou, zkoumal a shromažďoval. Budou to pravdivé a ucelené, skutečné dějiny světa. Bude to kniha o pravé tváři malých medvědu, ohromné, jedinečné historické setkání malých meděvedu se sebou samými. I scholastikum (již jsou přirozeně v podstatě vlastně medvědy) se tu dostane štedře místa, ve svazcích o inkvizici, revolucích et cetera. Třicetiletá válka je rozkošná kapitolka na scholastický vrub - třebaže i zde se o čest musejí dělit s malými medvědy. S názvem jsem spokojený. DEJINY BESTIALITY. Napsal. Napsal kdo?" (s.23).
Silne autobiografické dielo nórskeho autora, v ktorom sa vyrovnáva nielen so zlom, ale s podstatou zla.
Bjorneboe sa narodil v roku 1920. Bol večný rebel a burič, len s ťažkosťami sa mu podarilo zmaturovať. Pred začiatkom druhej svetovej vojny podnikol cestu po Európe. Zažil mobilizáciu vo Francúzsku v roku 1939. Spočiatku bol nemeckým fašizmom nadšený. Po návrate z ciest žil naďalej bohémskym životom. Usadil sa v Osle a začal navštevovať umeleckú školu. Pred hrozbou vojny utiekol do Švédska, kde pokračoval v maľovaní. Absolvoval niekoľko úspešných výstav. Za získané peniaze si kúpil písací stroj a začal prispievať do novín. Bol jedným zo zakladateľov školy walfdorského typu v Nórsku. Napísal niekoľko básnických zbierok, veľký rozruch vyvolal jeho román Pod drsnejším nebom, ktorý rozpráva o situácii kolaborantov a vlastizradcov v povojnovom Nórsku. Písanie ho natoľko vyčerpalo, že potreboval vypnúť. Podnikol ďalšie cesty po Európe a depresie z práce si liečil alkoholom. V tejto "liečbe" v podstate zotrval až do konca života. Istý čas strávil vo väzení, do ktorého sa dostal za riadenie auta pod vplyvom alkoholu. Narodili sa mu tri dcéry. V roku 1965 napísal svoju najznámejšiu divadelnú hru Milovníci vtáctva.
Román pod názvom Ani nitku, ktorého celý náklad bol skonfiškovaný, je v Nórsku zakázaný dodnes. V roku 1976 spáchal Jens Bjorneboe samovraždu.
"I kdybych na ulici potkal Ukřižovaného, nevzhlédnu a neotočím se za ním. Nic kromě mě samého v tomhle světě krve a tmy neexistuje.
Ve zdejší části země je studená zima, často mívame mrazy, jak v noci, tak po ránu. Velká, vzdálená krajina leží úplně mrtvá." (s.128).
Dejiny beštiality vyšli ako trilógia (Okamih slobody, Pracháreň a Ticho), pričom najslávnejším sa stal prvý diel, Okamih slobody. Začiatok románu pripomína Knausgardov denník Môj boj. Autor sa vracia do detstva, kde si spomína na svojho otca, s ktorým mal silný, aj keď komplikovaný vzťah. Hlavný hrdina sa vyrovnáva s neprávosťou, násilím a depresiami, ktoré ho zožierajú zaživa. Prostredníctvom antických filozofov sa snaží pochopiť rôzne podoby zla. Fanatizmus estónskeho vojaka počas druhej svetovej vojny, zvrátené zmýšľanie nemeckej lekárky, brutálne správanie kozákov na výbojných výpravách, hrôzy spojené s inkvizíciou, kruté správanie kolonialistov počas dobývania nových území... Hlavná postava románu cestuje po Európe, prespáva v hoteloch pochybnej povesti, spoznáva ľudí, s ktorými vedie zložité dialógy a depresie zapíja alkoholom.
"Dneska jsem spoznal kočku. Teď už jde jen taktak. Záda zkřivená, nohy toporné, vleče se, jako by měla v tlapkách střepy. Čumák má uslintaný a vzadu jí vypadaly další chlupy. Velké kusy těla má holé a pod ocasem z ní visí sajrajt. Týdny nepozřela ani sousto. Podívala se na mě, ale už nemá pohled. Její oči připomínají staré obrazy svatého Šebestiána probodeného šedesáti šípy. Nikdo na ní nepozná, že s tváří obrácenou vzhuru hledí do Říše nebeské, na všechny hierarche andělu, které uvádí velký Dyonýsos.
Opravdu nevím, co mám délat: dát jí nažrat znamená jen prodlužovat bolesti, a pistoli jsem si nepřivezl." (s.178).
Náročne štylizovaný román, v ktorom sa môžete veľmi ľahko stratiť, najmä preto. lebo dejová línia je len veľmi tenučká. Je to skôr súhrn zložitých filozofických úvah, myšlienok a názorov človeka, ktorý sa pokúsil pochopiť podstatu zla a súčasne sa vysporiadať s depresiami. Je ťažké hodnotiť túto knihu, veľmi záleží na tom, v akom duševnom rozpoložení ju čítate a či máte odvahu sa popasovať s náročnými textami. Osobne mi to dalo zabrať a myslím si, že raz stačilo.
"Je zarážejíci, oč větší místo zaujímá v dějinách umění bestialita než například obscénnost. Bestialita byla navíc v opisném umění vždy povolena, zatímco nemravnost, obscenita a pornografie, ve své podstatě životodárné a formující síly, pronásledovány." (s.203)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára