" - Odkiaľ si? - spýtal sa.
- Z bezprstého mesta, - zopakovala.
- To je kde? -
- Neďaleko, - odpovedala.
- Kde neďaleko? - opýtal sa. Skontroloval, čo sa deje za ich chrbtami. Muž stále kráčal za nimi.
- To je jedno. Na Slovensku, - odpovedala.
- To je čo za názov? - Bezprsté mesto? To som nikdy nepočul. -" (s..227).
Celú legendu o bezprstom meste si môžete prečítať na strane 227 - 228.
Ondrej Štefánik je posledný víťaz súťaže Anasoft litera, čo je dôkazom toho, že písanie mu celkom ide. Ja som sa však tentoraz zameral na jeho starší román s kriminálnou zápletkou so zvláštnym názvom, ktorý vzbudzuje u čitateľa viacero otázok.
Edo je tridsaťročný lúzer, ktorý má to šťastie, že mu rodičia pred odchodom do Prahy zanechajú dva byty. V jednom býva a druhý prenajíma právnickej firme. Každý mesiac má teda bezprácny príjem. Podľa toho sa aj správa. Každý jeho vzťah stroskotá po niekoľkých týždňoch. Jeho súčasná partnerka Beáta utvorila takmer ročných chodením s Edom jeho nový osobný rekord. Beátiných priateľov Kristiána a Máriu nemôže ani vystáť. Pravidelne sa stretáva v podniku Zelený krokodíl s mafiánom Paulim, ktorému za štedrú finančnú odmenu píše milostné listy pre jeho frajerku Natáliu. V Zelenom krokodílovi robí aj brigádnička Sandra Hanáková, ktorá sa chce stať nezávislou a preto robí všetko preto, aby sa od rodičov čo najskôr odtrhla. V noci sa vracia z rande, ktoré mala so spolužiakom, keď ju niekto cestou späť ovalí po hlave. Je ďalšou z obetí neznámeho vraha, ktorý vyčíňa v hlavnom meste a z neznámych dôvodov vraždí ľudí. Prípadu sa ujme dvojica policajtov, ktorí vystupujú pod prezývkami Fúzatý a Blondín. Edo je v tom čase očarený mladou študentkou, ktorá je v poslednom ročníku strednej školy a čoskoro ju čaká maturita. Eda fascinuje nielen jej krása, ale aj záľuba v čítaní zložitých filozofických diel. Dievča v románe vystupuje pod prezývkou Maličká. Jedného dňa Maličká zmizne a Edo sa stáva hlavným podozrivým: "Kde môže byť Maličká? Chcel by ju chytiť za ruku, vidieť jej tvár. Potrebuje ju. Nevie prečo. Možno sa Malička naňho podobá. Fyzicky. Preto sa mu páči. Alebo ho vracia v čase a omladzuje. A čo ak Edo potrebuje dieťa.Dcéru. Maličkú." (s.100). A to nielen preto, lebo ju osobne poznal, ale aj preto, lebo sa nachádzal v blízkosti ostatných obetí vrážd. Všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa Edovi začne zjavovať zvláštny chlapík, istý pán Návšteva, ktorý mu zaklope jedného dňa na dvere s košom so zaváraninami a so živou husou. Pán Návšteva mu dá ultimátum na odhalenie skutočného páchateľa.
Edo požiada o pomoc bývalého spolužiaka Petra Sitárika, ktorý v súčasnosti pracuje ako novinár. Po parku sa potuluje istý pán Magor, ktorý verí, že ho prenasledujú komunisti. Po celom meste sú povylepované čudné odkazy s násilným textom. Stopy zavedú Eda spolu s novinárom Petrom do psychiatrickej liečebne, kde bol nedávno hospitalizovaný pacient Ernest Klaudius Kašický, akýsi samozvaný vodca tajnej organizácie.
Edo sa rozchádza s Beátou, pátra po Maličkej, snaží sa vyškrtnúť svoje meno zo zoznamu podozrivých. Aby toho nebolo málo, zoznámi sa s Annou, ktorú pre jej náruživosť prezýva Vlčica. Vlčica má čudáckeho brata Alberta, svetovo uznávaného umelca. Treba povedať, že Albert je poriadne vyšinutý. Asi aj preto si s ním Edo výborne rozumie. Naďalej ho však prenasleduje pán Návšteva. Poprosí preto o pomoc Pauliho, ktorý to však celé ešte viacej skomplikuje. Ako z toho von? Je otázne, čo je realita a čo už výplod Edovej fantázie prepojenej s paranojou. Netuší to Edo a dokonca ani čitateľ.
Jeden z najzaujímavejších románov, ktoré som v poslednom čase čítal. Detektívna zápletka je pre príbeh dôležitá, ale nad ňou ešte vyčnieva súkromný život tridsiatnika Eda, ktorý celé dni vysedáva v kresle, bezducho filozofuje, nalieva sa s mafiánom Paulim a strieda partnerky ako na bežiacom páse. So svojim životom je však v podstate spokojný. Sú momenty, keď dokážete jeho správanie chápať, no poväčšine máte chuť túto postavu uškrtiť. Edo v podstate ťahá celú knihu, no je to natoľko silná osobnosť, že to bez problémov zvládne. Niekedy premýšľate nad tým, či autor písal román ako vážne krimi, alebo si z čitateľa len strieľa. Humoru v ňom síce veľa nenájdete, ale tých pár hlášok, čo v románe padnú, stoja skutočne za to. Pri viacerých narážkach však musíte chápať aj súvislosti: "Edo mlčal. Myslel na panáka. Bukowski na stole vedľa čaju s medom. Kto to kurva videl?" (s.93).
"Vliekli sa ako nezávislý film." (s.160).
Neviem čím to je, ale istým spôsobom mi táto kniha prirástla k srdcu. Najmä postava Eda je pre mňa natoľko čitateľsky inšpiratívna a zaujímavá, že musím trvať na svojom pomerne vysokom hodnotení.
PS: V súčasnosti je román Bezprsté mesto v akcii. Na internetovej stránke vydavateľstva Martinus si ho môžete objednať za 3,64 euro. Určite to využite. Nebudete ľutovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára