SLOVENSKÝ KRÁĽ (misia číslo päť)
"Čo vám hovorí meno Matej Bel?" položila študentkám otázku Alena Vránová, preložila si nohu cez nohu a napravila si telové pančuchy.
"Ozdoba Uhorska" odpovedala bez váhania študentka muzeológie.
"Ďalej?"
"Známy polyhistor" doplnila svoju kamošku nádejná archeologička.
"Dobre. Čo ešte?" nabádala dievčatá šéfka projektu.
"Univerzita humanitných vied v Banskej Bystrici nesie po ňom meno. Jedno z jeho najznámejších diel sa nazýva Historicko - zemepisné poznatky o novom Uhorsku" prispela svojimi poznatkami do debaty budúca učiteľka dejepisu.
"Vidím, že máte aké - také vedomosti o tomto významnom človeku, takže teraz prejdime priamo k misii. Našim odborníkom sa podarilo získať nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že Matej Bel vlastnil listinu, v ktorej sa Nitrianske knieža Svätopluk vyhlásil za kráľa všetkých Slovákov."
"Máte na mysli Slovanov" opravila šéfku Diana Stanková.
"Mám na mysli Slovákov" trvala na svojom Alena Vránová a pokojne si obhrýzala ramená dioptrických okuliarov.
"Ale tento nezmysel predsa vyvrátili takmer všetci renomovaní slovenskí historici" nedala sa budúca učiteľka dejepisu a mierne pri tom zvýšila tón hlasu.
"Ja som si myslela to isté, lenže papier nepustí. Teraz ostáva už len získať listinu z bohatej knižnice Mateja Bela a preniesť ju do súčasnosti. Domnievame sa, že sa stratila počas povstania Františka II. Rákociho. Matej Bell ako jeho sympatizant upadol v roku 1708 do nemilosti vtedajších mocipánov a dokonca mu hrozila šibenica. Našťastie ho omilostili, no v plameňoch skončila spoločne s mnohými inými vzácnymi historickými dokumentmi aj listina týkajúca sa kráľa Svätopluka.
Tentoraz budete mať na získanie vzácnej listiny dvadsať štyri hodín. Oblečieme vás ako bohaté šľachtičné, ktoré sa budú vydávať za príbuzné anglického šľachtického rodu Tudorovcov. Nebojte sa, naši odborníci vám vystavili prvotriedne falzifikáty, ktoré vás budú chrániť pred prípadnými zvedavými otázkami. Predpokladám, že angličtina vám nebude robiť príliš veľké problémy. Asi je to jednoduchšie ako keby ste mali hovoriť plynulou maďarčinou" usmiala sa Alena Vránová. Jasné, že staršia angličtina vyzerala trochu inak, ale pochybujem, že to bude niekoho v Uhorsku na začiatku 17. storočia zaujímať. Občas môžete prejsť do sekanej slovenčiny, s tým, že ste pochytili počas pobytu v Uhorsku nejaké slovíčka od slovenskej nižšej alebo strednej šľachty, ale musíte byť opatrné, nech sa neprerieknete. Ocitnete sa na Smolenickom zámku, v roku 1706, na ktorom sa bude práve konať ples, kde budú prítomní okrem iných aj významní šľachtici a vzdelanci vtedajšieho obdobia. Medzi pozvanými hosťami bude aj dvadsaťdva ročný Matej Bel, ktorý v tom čase ešte študoval, no už sa začalo o ňom čoraz hlasnejšie šepkať vo vyšších kruhoch" vysvetlila šéfka projektu a nasadila si okuliare späť na oči.
"Dvadsať dva?" môže byť" predstavila si mladého Mateja budúca učiteľka dejepisu a kútiky úst sa jej roztiahli do žiarivého úsmevu.
"Fajn, takže ešte ostáva vyriešiť oblečenie. Pozerala som do rôznych kníh, aby sme zvolili niečo vhodné. Nie veľmi nápadné, ale zároveň elegantné a vyžarujúce primeraný luxus, keď už budete tie dámy z vyššej spoločnosti" žmurkla na študentky ich šéfka a pomaly sa presunuli do menšej miestnosti, ktorá bola celá obložená oblečením. Z dôvodu komplikovaného účesu som najala skúsené kaderníčky a vizážistky. ktoré sa o vás postarajú. Dúfam, že nie ste proti."
"Tak to rozhodne nie" potešila sa Martina Molnárová a spoločne so svojimi kolegyňami si sadla do pripraveného kresla. Alena Vránová vyťukala číslo na mobile a o pár sekúnd prišli tri kaderníčky, ktoré mohli mať okolo tridsať rokov. Treba uznať, že svojmu povolaniu robili dobré meno. Primerane upravené, veľmi ochotné a ústretové. Alebo možno len dobre zaplatené. To však bolo v tej chvíli jedno.
Chvíľu to síce trvalo, no výsledok stál za to. Študentky mali vlasy sčesané tak, aby im vystupovalo čelo, vpletené mali do nich drahé perly a nechýbal ani diadém zo vzácnych kameňov. Martina a Diana poprosili aj o girlandy, Monika uprednostnila kvetinový venček. Potom prišlo na rad oblečenie.
"Na začiatku 17. storočia sa dostala do módy dekoltáž" vysvetlila Alena Vránová, kým si dievčatá obliekali pomerne voľne nadýchanú látku s početnejšou spodnou sukňou. Nechýbal typický oválny výstrih, ktorý odhaľoval ramená aj krk. Čipka zdobila nielen dekolt, ale aj široké rukávy, ktoré odkrývali veľkú časť predlaktia. Na obutie im šéfka vybrala vyšívané topánky. Martina si vybrala zamat, Diana zo satén a Monika hodváb. Všetky tri páry topánok boli zdobené krajkami. Ich oblečenie nádherne žiarilo. Jedno do bordova, druhé do zelena a tretie do tmavo modra.
"Alebo skôr z porno rozprávky" zašepkala Monika do ucha Martine a obe sa nahlas rozosmiali.
"Dámy, taká bola móda" mykla ramenami Alena Vránová a utrela si sklíčka okuliarov do bielej handričky.
"Však ale keď sa ukloníme pred kráľom, tak nám vybehnú von kozy" bezradne rozhodila rukami nádejná archeologička.
"Tebe určite" ocenila jej prednosti budúca učiteľka dejepisu a sama si napravila hlboký dekolt.
"Krava" zavrčala Monika, no bolo vidieť, že na druhej strane ju kompliment na jej adresu potešil.
"V poriadku, dámy. Dosť bolo rečí. Čaká nás dôležitá misia. Takže si to na záver zopakujme. Ocitnete sa na Smolenickom zámku v roku 1706, kde sa zúčastníte spoločne s ostatnými hosťami slávnostného plesu, na ktorom bude prítomný aj Matej Bel. Budete sa vydávať..."
"Ja sa vydávať určite nebudem" skočila šéfke do reči Diana a všetky tri študentky sa nahlas rozosmiali.
"Budete sa vydávať" pokračovala s povzdychom Alena Vránová "za šľachtičné z Anglicka, pochádzajúce z rodu Tudorovcov. Vašou úlohou bude získať do dvadsiatich štyroch hodín vzácnu listinu z knižnice Mateja Bela. Keď ju získate, vybehnete zo zámku a v tej chvíli sa vrátite naspäť do súčasnosti. Dúfam, že vám nemusím opakovať, aby ste sa počas vášho pobytu v minulosti zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať vplyv na súčasnosť. Zvlášť do platí pre slečnu Hriadeľovú" zdôraznila šéfka projektu, no to už dievčatá pomaličky stúpali po schodoch, do priestoru, kde ich už čakali starí známi chlapíci v slnečných okuliaroch a tmavých oblekoch, ktorí im nasadili lesklé prilby.
"Rozumeli sme si?" spýtala sa na záver Alena Vránová, no jej otázka sa stratila niekde vo virtuálnom časopriestore...
V tanečnej sále na Smolenickom zámku práve začínal urpaar a študentky si v tej chvíli s hrôzou uvedomili, že okrem moderného tanca a základov tanga a valčíka neovládajú z klasických tancov vôbec nič.
"Tak toto Vránová nedomyslela" povzdychla si Diana Stanková, keď podávala pri vstupe do zámku falošné pozvánky. Urastený chlapík v parochni sa na dievčatá pousmial a elegantným gestom im ukázal vchodové dvere. Slečny sa hlboko uklonili, čím vystavili na obdiv svoje prednosti.
Tanečná sála bola poriadne nabitá. V jedálni sa prehýbali stoly pod ťarchou jedla od výmyslu sveta.
"Prečo nás zakaždým deportujú do minulosti až po hlavnom chode?" sťažovala sa Monika pri pohľade na všetko to jedlo, ktoré mali na dosah.
"Asi nechcú, aby sme pribrali" rozosmiala sa budúca učiteľka dejepisu a oblapila si svoj štíhly pás.
"No hlavne ty" vrátila jej poznámku spred niekoľkých minút, vlastne už storočí, Monika.
V sále to šumelo ako v úli. Bolo počuť maďarčinu, nemčinu, zopár slovenských a českých výrazov, ale aj taliančinu a francúzštinu. Keď vošli študentky do dverí, sála pod náporom ich krásy zmĺkla. Obdivné pohľady im vyčarili červeň na tvári. Mladý šľachtic im nenápadne ukázal voľné miesta. Keď sa konečne usadili, zaznela hudba. Ani si nestačili odpiť z naliateho vína a už pri nich stál zástup tanečníkov, ktorí túžili vyzvať ich k tancu.
"A sme v riti" zašepkala Martina a s úsmevom podala ruku nejakému Francúzovi so smiešnou parochňou. Našťastie parket bol preplnený, takže nemotorné pohyby dievčat sa stratili v dave.
"Diana. Hej, Diana!" nenápadne zakričala na kamošku nádejná archeologička. Prstom, ponad plece tanečníka, ukázala na mladého muža v peknom oblečení.
Matej Bel tancoval s nejakou korpulentnou dámou, ktorá mu so smiechom šepkala do ucha nezrozumiteľné nemecké výrazy.
"Idem na to" naznačila budúca učiteľka dejepisu a počas tanca sa nenápadne priblížila k mladému Belovi. Zahrala to tak, že to vyzeralo, akoby jej skočil na nohu. "Au!" teatrálne vykríkla a začala si masírovať špičku topánky.
"Prepáčte, madam, veľmi ma to mrzí" kajal sa mladý študent a podal Diane svoju ruku.
"To je v poriadku" povedala budúca učiteľka dejepisu a vyčarila na tvári krásny široký úsmev.
"Vy rozprávate po slovensky?" prekvapene si ju premeral Matej Bel.
"Trochu" hanblivo odpovedala slečna Stanková a prijala pozvanie do ďalšieho tanca.
Večer plynul veľmi príjemne a budúca učiteľka dejepisu si, zdá sa, s budúcou "Ozdobou Uhorska" veľmi dobre rozumela.
"Počula som o vás, pán Bel, že vlastníte bohatú zbierku rôznych vzácnych kníh, listín a dokumentov" nenápadne vyzvedala Diana.
"Stačí Matej" usmial sa mladý Bel a vzápätí pokračoval. "Priznám sa, že je to taká moja tajná vášeň" hanblivo sklonil hlavu k zemi a dával si záležať, aby svojej tanečnej partnerke nestúpil na špičky.
"Veľmi rada by som ju videla" zašepkala mu do ucha budúca učiteľka dejepisu a nenápadne sa na neho pritlačila.
"Teraz?" prekvapene sa zatváril Matej Bel a ona len mlčky prikývla. "Poďte za mnou" pozrel jej do očí a jemne ju potiahol za ruku. Pred zámkom bol pristavený kočiar. Mladý študent usadil Dianu Stankovú na chladné drevené sedadlo a o chvíľu vyrazili. Asi po pol hodine boli na mieste. Vošli do mizerne osvetlenej budovy bratislavského lýcea. Miestnosť bola od hora až dole naplnená tisíckami zväzkov.
"Je pravda, že Svätopluk bol kráľom Slovákov?" zašepkala Diana, keď ju mladý študent pritlačil o stenu a sledoval, ako sa jej pohybuje počas zrýchleného dýchania hrudník hore a potom zase dolu.
Mladý Bel bez slova siahol do jednej z množstva poličiek a vytiahol vzácnu listinu. Opatrne ju podal študentke dejepisu a tá si ju zbežne prezrela. Skôr než ju stihla položiť na nejaké vhodné miesto, vzrušený muž ju opäť pritlačil o stenu. Obaja krátku chvíľu sledovali, ako stará listina pomaličky klesá na zem. Potom sa vášnivo objali a začali sa vzájomne zasypávať bozkami. Po chvíli si slečna Stanková kľakla na zem a vzala Belovu "Ozdobu Uhorska" do úst. Keď sa s ním hrala, zospodu na neho upierala krásne oči a občas pridala aj nežný úsmev. Najskôr si ju dával len tak nežne. Nadvihol jej šaty, podobral si ju zdola a búšil do nej postojačky. Potom ju vyložil na stôl, ona si ľahla na chrbát, vyložil si jej nohy na ramená a poriadne pritvrdil. Celé to zakončili odzadu, divoko, živočíšne, bez rečí....
"To sa vážne nemal do čoho utrieť, keď ste skončili?" pohoršene sa spýtala Alena Vránová, keď sa študentky vrátili späť do súčasnosti a v rukách opatrne držala vzácnu listinu, na ktorej sa nachádzal veľký zaschnutý fľak.
"Berte to tak, že to máte aj s prémiou, šéfka. Možno veda natoľko postúpi, že čoskoro z toho naklonujú novú "Ozdobu Uhorska" odpovedala budúca učiteľka dejepisu a nad čímsi sa vážne zamyslela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára