HODNOTENIE: **** NAŠA OSMIČKOVÁ
"Myslel na Alsterské jezero. V zimě bývalo tak osamělé, opuštěné. Připomínalo mu jeho život, léto jeho mládí a zimu jeho stáří. Stal se z něj zimní muž. To je ono, jsou zimní muži, on i Karl. Zimní muži promrzli až na kost. Pomyslel na Emmu a pak se mu hlava zastavila jako staré hodiny, jež odtikali poslední vteřiny. Konečně. Klid. Ticho." (s.372).
Gerhard je zhodou nešťastných okolností nútený spolupracovať s gestapom a časom sa dokonca stane jedným z hlavných organizátorov transportov do koncentračných táborov. Karl na vlastnú žiadosť dočasne opustí riadenie továrne a dobrovoľne narukuje k Hitlerovej armáde, kde je nasadený na východný front. Jeho syn August bojuje na Ukrajine. Obaja zažívajú hrôzy druhej svetovej vojny na vlastnej koži.
Zatiaľ čo Gerhard sa po skončení vojny dokáže ako tak zaradiť späť do života a zomiera až v roku 1983 v Bolívii pod falošným menom Hector Morales, Karl sa po smrti svojich detí (zahynuli pri bombardovaní mesta) rozchádza s Ingrid a stráca sa v ruinách tisíc ročnej ríše...
"Před válkou bydleli v jednom městě, ale každý ve svém světě a nyní se předěl mezi nimi zdál být ještě větší. Gerhard nemuže nikdy pochopit, co Karl zažil na východní forntě, a Karl naopak absolutně nechápe, jak mohl Gerhard skončit v koncentračním táboře. Právě on." (s.319).
Silný príbeh o tom, ako okolnosti dokážu spraviť aj zo slušných ľudí ochotných prisluhovačov zločineckého režimu. Obaja bratia zľahčujú svoj podiel viny na zločinoch tým, že sa spovedajú vlastnému svedomiu. Veľmi im to však nejde. Karl je úplná troska, po vojne už nemá pre koho žiť. Gerhard si na samotu zvykol už rokmi, takže sa so situáciou dokáže vyrovnať o niečo ľahšie.
Výrazný spisovateľský debut, ktorý pripomína Remarqueov strhujúci román Na západe nič nové a Archerov výnimočný príbeh o dvoch bratoch Kain a Ábel.
Gerhard a Karl sú silné charakterové postavy, ktoré v príbehu dominujú. V románe sa prelínajú jednotlivé roky a obdobia, preto treba byť pozorný, aby ste sa v tom nestratili, ale myslím si, že to vám nehrozí. Keby mala Koldova kniha aj o dvesto alebo tristo strán viac, vôbec by mi to neprekážalo. Výborná práca.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára