" - Znamená něco i jméno Aibagawa? -
- Aiba znamená "indigo" - její hrdost na vlastní jméno je nabíledni - a gawa je "řeka."
- Takže vy jste indigová řeka. Zní to jako báseň. - A ty, pokárá se Jacob v duchu, zníš jako flirtující chlípník. - Rosemary je také ženské křestní jméno - které žena dostane při narození. Moje křestní jméno je, - snaží se mluvit nenuceně, - Jacob. -
- Co je..., - zavrtí žena hlavou na znamení, že nechápe... - Ja- ko- bu? -
- Jméno, které mi dali rodiče: Jacob. Mé celé jméno je Jacob de Zoet. -
Opatrně přikývne. - Jakobu Dazúto. -
Přál bych si, myslí si vroucně mladík, aby se vyřčená slova dala polapit a uzavřít do kameje." (s.135).
David Mitchell je jeden z najoriginálnejších a najzaujímavejších súčasných britských autorov. Jeho diela sú väčšinou dosť komplikované a vyžadujú od čitateľa veľkú dávku pozornosti a nejaký ten intelektuálny záber. Najväčšiu slávu mu priniesla sfilmovaná kniha Atlas mrakov.
Román Tisíc jesení Jacoba de Zoeta predstavuje v tomto smere istú výnimku. Hoci napriek tomu, že ide o dobrodružný román, nie je písaný úplne jednoduchou formou. Príbeh vychádza z autorových ciest po východnej Ázii, ktoré ho inšpirovali k napísaniu knihy, ktorá sa odohráva na prelome 17. a 18. storočia, v časoch zlatého európskeho kolonializmu. Hlavným hrdinom je mladý Holanďan Jacob de Zoet, ktorý opustil svoju snúbenicu, aby splnil sľub, ktorý dal jej otcovi. Už niekoľko mesiacov je jeho domovom maličký ostrov Dedžima, ktorý tvorí jedinú priechodnú bránu medzi Japonskom a Európou. Tento ostrov je prísne strážený oboma stranami. Na jednej strane pobočkou holandskej Východoindickej spoločnosti a na strane druhej japonskou posádkou. Nikto z domácich sa nesmie dostať na druhú stranu a zároveň žiadny cudzinec nesmie vstúpiť na pôdu Japonského kráľovstva. Lenže ako vieme, láska dokáže prekonať aj nemožné. Podobne je to aj v prípade Jacoba de Zoeta a japonského dievčaťa Orito Aibagawi. Všetko sa však rúca vo chvíli, keď sa otec dievčaťa rozhodne, že jeho dcéra vstúpi do kláštora.
V románe vystupuje mnoho postáv. Skorumpovaný predseda holandskej spoločnosti Unico Vorstenboch, jeho arogantný zástupca Melchior van Cleef, zásadový lekár Lucas Marinus, kapitán Lacy, podlý karierista Peter Fischer, čudácky Cone Twomey, japonskí tlmočníci Ogawa a Sekita, vysoko postavený japonský úradník Kobajaši a nižší úradníci Wybo Gerritszoon a Orito. A to sú len hlavnejšie postavy. Na vymenovanie tých vedľajších by sme potrebovali ďalšiu pol stranu.
Medzi holandskou spoločnosťou a Japonskom vypukne menší konflikt. Nájdu mŕtve telo muža menom Sjako a každá zo strán má na situáciu iný pohľad. Jacob de Zoet doplatí na svoju čestnú povahu. Tým že sa snaží byť za každú cenu spravodlivý a stavia sa na stranu slabších a utláčaných, stane sa z neho nepohodlná osoba v očiach väčšiny svojich kolegov. Na povýšenie a na návrat domov môže v dohľadnej dobe zabudnúť. A aby toho nebolo málo, na ostrov Dedžima sa nezadržateľne blížia Angličania, aby toto dôležité strategické miesto získali do svojich rúk. Dokáže sa im malá skupinka Holanďanov ubrániť?
Mitchell vo svojom románe porovnáva japonské a európske zmýšľanie, približuje čitateľovi japonskú kultúru a históriu. V čase, v ktorom sa príbeh odohráva, naplno prekvitá otroctvo a s ním súvisiaci rasizmus. Európania sa cítia ako páni sveta a dávajú to všetkým až príliš okázalo najavo. Jacob de Zoet je síce hlavná postava románu, ale stane sa, že na niekoľko desiatok strán vypadne z textu a v popredí sú úplne iné osoby. Nie je to jednoduché čítanie, najmä sledovanie japonských reálií si vyžaduje od čitateľa trpezlivosť a vyššiu pozornosť z jeho strany, ale na autorove pomery je to ešte jedno z menej komplikovaných diel. Viem si predstaviť tento román ako film, dokonca si myslím, že ako film by fungoval oveľa lepšie než kniha, ktorá je miestami dosť zdĺhavá, veľa dialógov sa odohráva medzi japonskými tlmočníkmi a holandskými úradníkmi. Takisto je tu málo dramatických momentov, vlastne jediný zaujímavejší príde až v samotnom závere, keď sa k ostrovu blížia Angličania. Pre mňa je to priemerná kniha, od ktorej som čakal viacej. Možno preto, lebo na autora mám po predchádzajúcich románoch oveľa vyššie nároky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára