RECENZIA: Jiří Ružička - Šťastnej jako blecha (XYZ, 2018)

HODNOTENIE:    ****                             KNIHA MESIACA MAREC

"- Kam tak spěcháte, pane Blecha? - zeptal se ho ten vyšší, když nalistoval v občance jeho jméno.

  - Do porodnice. Žena rodí. - 

  - Poprvé? - 

  - Ne. Už jsem párkrát spěchal. - 

  - Nechte si ty srandičky! Tady nejste v USA! - vypálil po tátovi menší příslušník, kterej si doposud šetřil hlasivky.

   - Nebo máte něco proti lidově demokratickému zřízení? přiložil pod kotel vyšší příslušník.

   - Ne, zřídili to tu dobře.  -

   - Jak to myslíte? -

   - Že to tu fakt zřídili. - 

Příslušníci se po sobě významně ohlídli, jako kdyby táta právě vyhlásil válku Sovětskému svazu. Chvíli se zdálo, že ho odvezou na stanici, kde z něho udělaj agenta CIA. Pak mu ale dali na vybranou: Buď vězení, nebo holič. Táta si vybral holiče, takže zabil dvě mouchy jednou ranou. Mně říkal, že k tomuhle finále směřoval schválně už od začátku a že měl všechno pod kontrolou, ale já si tím nejsem jistej.

Máma si pak v porodnici nemohla vynachválit, jak vkusně se táta nechal ostříhat. A vubec nejvíc ji těšilo, že dodržel, co slíbil. 

I příslušníci VB byli někdy užiteční." (s.8). 

Vojta Blecha je obyčajný chalan, ktorý však v dvanástich rokoch spadne z bicykla a následkom tohto pádu sa začne smiať v tých najmenej vhodných situáciách. Deje sa to úplne samo a chudák Vojtech to nedokáže nijako ovplyvniť. Keďže vládne hlboký socializmus, občas to nášho hrdinu dostane do poriadnej šlamastiky. Poznámky v žiackej knižke pribúdajú ako huby po daždi. Našťastie má skvelého otca, ktorý je veľký domáci kutil a ten sa svojho syna zakaždým zastane. Počas jednej situácie, keď riaditeľ zavolá Vojtových rodičov do školy, si otec nedokáže zahryznúť do jazyka a utrúsi vetu, ktorá nielen jemu, ale celej rodine obráti život naruby. Prepustia ho z práce a spoločne s manželkou a so synom sú nútení vysťahovať sa z mesta do chatovej osady. Zamestná sa v neďalekých lesoch a jeho žena naďalej vykonáva povolanie zdravotnej sestry. Počas prázdnin Vojtech spozná krásnu, o tri roky staršiu Simonu, ktorá je talentovanou bežkyňou na stredné vzdialenosti. Chodí so svojim trénerom Robertom, čo predstavuje pre Vojtu takmer neprekonateľný problém. On je totiž na rozdiel od namakaného trénera len vyziabnutý dengľavý chlapec, v tele ktorého sa len začínajú prebúdzať hormóny. Simona má mladšiu kamarátku Dominiku, ktorá je taktiež veľmi pekná, ale Vojtech sa jednoducho zahľadel do Simony. Voľné chvíle trávi najradšej s otcom, ktorý je, okrem iného, aj vášnivý modelár a túto záľubu prenesie aj na syna. Spoločne stavajú lietadielka a hrajú sa na skutočných pilotov. O to viac zasiahne Vojtu správa o otcovej nečakanej smrti. Vojta skončí základnú školu a nejakým zázrakom sa dostane na gymnázium. Ďalej na vysokú školu však už nepokračuje. Zasiahne ho správa o Simoninej svadbe s Robertom. A tak nastupuje ako pomocný ošetrovateľ do nemocnice, v ktorej pracuje aj jeho mama. Spočiatku to má náročné, lebo pacienti si nevedia zvyknúť, že sa na nich neustále usmieva, no keď ho preložia na oddelenie pre dlhodobo chorých, to už je pre Vojtu oveľa lepšie. Tam sú pacienti z jeho úsmevu priam unesení a doslova sa idú o jeho spoločnosť potrhať.

Medzitým sa blíži rok 1989 a situácia v krajine sa začína pomaličky meniť. Vojta si občas vyjde s Dominikou, z ktorej za tie roky, čo sa nevideli, vyrástla krásna mladá žena, na kávu. Na jednom z ich spoločných stretnutí zbalí Vojtecha Verejná bezpečnosť a zhodou okolností sa dostane do jednej cely s budúcim prezidentom krajiny. Bez toho, že by to Vojta tušil, stáva sa jednou z popredných osobností Nežnej revolúcie. On sám však nestojí o žiadnu slávu, najradšej má svoj pokoj a samotu. 

Stane sa to, čoho sa Vojtech už dávno obával. Príde mu povolávací rozkaz a on musí nastúpiť na základnú vojenskú službu. Už od začiatku sú z neho nadriadení zúfalí. Čím viacej úloh mu naložia, čím viacej ho preháňajú, tým viacej úsmevov im Vojtech venuje. Myslia si, že si z nich robí srandu, že je novodobým Švejkom, pre ktorého vojna predstavuje veľkú zábavu. Našťastie sa do situácie vloží Dominika, ktorá v novinovom článku spraví z Vojtu obeť nastupujúcej demokracie. Hrdina novembrových udalostí je šikanovaný vo vojenských kasárňach. To zaberie a Vojtech je po pár dňoch prepustený späť do civilu. Zamestná sa ako čašník v jednom z príjemných podnikov neďaleko chatovej oblasti, do ktorej sa po rokoch opäť vracia. Tam jedného dňa za ním pribehne malý vysmiaty chlapec, ktorý zo všetkého najradšej stavia modely lietadiel a jeho mama sa volá Simona. Vojtovi po dlhých rokoch zamrzne úsmev na perách. Žeby?...

Skvelá novela, ktorá veľmi vtipným spôsobom opisuje udalosti odohrávajúce sa v hlbokej totalite. Šťastnej jako blecha je príbeh, v ktorom si dali stretnutie slávny Švejk, Forrest Gump a Čierni baroni. Vojta, bez toho, aby si to uvedomoval, sa podieľa na všetkých dôležitých udalostiach novodobých dejín a stretáva sa so slávnymi osobnosťami doby. Chválim aj grafickú podobu knihy, ktorá pripomína Macha a Šebestovú alebo Švandrlíkových slávnych detektívov, žiakov Kopyta a Mňouka, ktorých detektívne dobrodružstvá som hltal ešte na základnej škole. 

Ak sa chcete zabaviť, vrátiť sa na niekoľko minút do nedávnej minulosti a mať po prečítaní príjemný pocit z dobrej knihy, potom nie je nad čím váhať. Šťastnej jako blecha je v tom prípade skvelá voľba.