"-Vidíš tam tú rastlinu v kvetináči na stole?-
Prikývol som.
-Je zelená, lebo je zakonzervovaná v ľade. Vnútri je však dávno mŕtva. Len čo sa ľad roztopí, zošuverí sa, zhnedne a zostane z nej hnilá brečka,- pozrela sa mi tvrdo do očí. Som presne ako ona" (s.364).
Neobyčajné deti slečny Peregrinovej je jednou z najoriginálneších kníh, aké som kedy čítal. Ak vo vás ostal kus tínedžera, potom si ju rozhodne musíte prečítať. Je to taká zmes Goldingovho Boha múch, atmosférou má román blízko k hororom E. A. Poa, nájdeme v nej hovoriace zvieratá, ľudí, ktorým vzali duše, pocestujeme si v čase a priateľstvo hlavných hrdinov bude rovnako pevné ako vo Foglarových príbehoch.
Príbeh sa odohráva v roku 1940 vo Veľkej Británii. Na začiatku románu sa zoznámime so skupinou tzv. Neobyčajných. Ide o skupinu detí, v ktorej každé z nich disponuje nejakou nezvyčajnou schopnosťou. Slečna Peregrinová je majiteľkou starého domu, v ktorom bývajú Neobyčajní. Po tom, čo ostrov na ktorom dom stojí, vyhodia Nemŕtvi (obyčajní ľudia) do vzduchu, Neobyčajní sa vydajú na more. Slečna Peregrinová sa premení na vtáka a postupne z nej vyprcháva život. Jediný kto jej môže pomôcť, je tzv. ymbrynka -slečna Wrenová. Dobrodružná cesta Neobyčajných práve začína.
Na jednom z ostrovov sa zoznámia s intelektuálnym psom menom Addison, ktorý má v kútiku úst fajku a oslicou Deirdre. Potom narazia na skupinu kočovných cigánov. Cestu vlakom do Londýna im skomplikuje skupina vojakov, ktorí poľujú na Neobyčajných. Keď sa zhodou šťastných okolností konečne dostanú do vojnou zničeného Londýna, ktorý je pod neustálou paľbou fašistov, stretnú v jednom z podzemných úkrytov slepých bratov -dvojičky Joela a Petra. Okrem nich sa na povale starého domu skrýva tajomné dievča menom Melina Manonová, ktorá Neobyčajným pomôže na ceste za slečnou Wrenovou. Keď ju konečne nájdu, zoznámia sa s pacientmi, ktorým Nemŕtvi vzali dušu, následkom čoho prišli o svoje výnimočné schopnosti a stali sa novou formou tzv. Bezduchých. Práve Bezduchí sú najhorší nepriatelia Neobyčajných.
Jacob Portman, hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu, je chlapec, ktorý sa zhodou okolností ocitol v partii Neobyčajných. On sám je Nemŕtvy. Disponuje schopnosťou vycítiť prítomnosť Bezduchých a zároveň ich ako jediný dokáže aj vidieť, čo Neobyčajným veľmi pomáha. Miluje Emmu Bloomovú, ktorá patrí medzi Neobyčajných. Emma dokáže rozložiť oheň holými rukami. Jacob je v závere druhej časti románu rozhodnutý vrátiť sa naspäť do sveta živých, k rodičom, no premena slečny Peregrinovej pripraví Neobyčajným veľmi nemilé prekvapenie a Jacobov odchod sa tak odkladá na neurčito...
Skvelý román, ktorý som si naozaj veľmi užil. Perfektné prepojenie textu a dobových fotografií dotvára jedinečnú atmosféru príbehu. Dúfam, že prvý a tretí diel Neobyčajných detí slečny Peregrinovej, sa mi dostane čo najskôr do rúk. Románu nemám čo vytknúť. Ak sa radi nechávate unášať fantáziou, pripojte sa k Jacobovi a jeho kamarátom.
"Pripadal som si ako v bláznivom sne. Keď ma ten omračujúci pocit začal zmáhať, siahol som do vrecka, aby som nahmatal príjemne hladký povrch svojho mobilu, pričom som si v duchu opakoval: -Nič sa nedeje, jednoducho cestujem v čase. Ja Jacob Portman, cestujem v čase a toto všetko je naozaj -" (s.310).
aj film je :)
OdpovedaťOdstrániťA je podobný ako kniha?
OdpovedaťOdstrániť