ÁNO / NIE Je potrebné nahrádzať slovenské výrazy, výrazmi z cudzích jazykov? (niečo ako úvaha)

Mám pocit, že v poslednom čase je spoločnosť presýtená cudzími výrazmi. Akoby ľudia suplovali nedostatok inteligencie odbornými slovami. Keby sme si rozmenili odpovede niektorých politikov na drobné, zistili by sme, že sú to len hlúpe "žvásty", mlátenie prázdnej slamy. Ak by sme nahradili cudzie výrazy, ktoré používajú pri rozhovore s novinármi, slovenskými ekvivalentmi, (aký som premúdrelý) :), zistili by sme, že sú to bla, bla, bla...

Nehovorím, že máme zo slovnej zásoby nadobro vypustiť cudzie slová, samozrejme, niekedy nie je iná možnosť, ale to neznamená, že by sme ich mali uprednostňovať na úkor slovenských výrazov. Je jasné, že na vedeckých konferenciách sa bez odborných výrazov nezaobídeme, ale je smiešne, keď sa nejaký absolvent pofidérnej (uha, ďalší cudzí výraz) :) univerzity snaží ohúriť štamgastov štvrtej cenovej skupine svojou inteligenciou. Pokiaľ to nie je skutočne nevyhnutné, mali by sme hovoriť ako nám zobák narástol. 

Pokiaľ ide o literatúru (nemám teraz namysli odborné texty, ale skôr klasickú beletriu), cudzie slová by mali autorovi slúžiť len na vykreslenie charakteru niektorej z postáv, v prípade, ak ide o nejakého vedeckého pracovníka, študenta náročného odboru, ktorý vedie diskusie s kolegami alebo s prednášajúcimi, prípadne ak sa autor pokúša sparodovať niektorú z postáv, ktorá sa snaží presvedčiť svoje okolie o svojej "mimoriadnej" inteligencii. Alebo na vykreslenie netradičného prostredia a poď. 

S cudzími slovami bravúrne narába ruský spisovateľ Jurij Poľakov vo svojom skvelom románe Kozľa v mlieku, v ktorom sa z mladého pologramotného pomocného robotníka Víťka, stane avantgardná spisovateľská celebrita, a stačí mu na to zhruba päť cudzích slov. 

Občas autori používajú vo svojich textoch latinské citáty, vtedy samozrejme môžu použiť aj pôvodný klasický jazyk. Takisto niektoré anglicizmy, ktoré pomenuvávajú moderné technológie, nemajú slovenský ekvivalent, preto ich autori môžu ponechať v originálnom tvare. 

Žijeme v multikultúrnom svete, ktorý sa čoraz viac globalizuje, preto sa nemôžeme izolovať od cudzích slov a výrazov. Ani literatúra nie je výnimkou. Pokiaľ je to však trochu možné, nemali by sme mať tendenciu (cudzí výraz) :), za každú cenu vyťahovať odborné pomenovania a slová z cudzieho jazyka. Ale platí aj opačná zásada, naši jazykovedci by nemali za každú cenu nahrádzať cudzie slová občas nezmyselnými, ba až smiešnymi výrazmi: podstrešnica, hovník, zdrhovadlo, vopcháčik...

Nebojím sa o budúcnosť slovenských textov, skôr sa obávam o budúcnosť ich používateľov.