Treba si hneď na začiatku priznať, že literatúra sa čoraz viac prispôsobuje súčasnej situácii. Doba je uponáhľaná, ľudia majú čoraz menej času na čítanie. Alebo možno ten čas aj majú, len si ho nevedia správne rozložiť. A presne tomu sa prispôsobujú aj knihy.
Kedysi autori neriešili či bude mať román stopäťdesiat alebo povedzme deväťsto strán. Vezmite si takého Tostého Vojnu a mier alebo Dojstojevského Bratov Karamazovcov. Dnes, keď sa niekto pokúša ponúknuť vydavateľovi debut, ktorý má viac ako dvesto strán, už to začína byť problém. Máloktorý vydavateľ chce riskovať neúspech mnohostranovej prvotiny začínajúceho autora, keď môže za tie peniaze vydať povedzme päť kníh už zabehnutého spisovateľa, bez ohľadu na kvalitu románov. Darmo, žiť sa z niečoho musí.
Údajne ideálny rozsah románu je okolo 250 až 300 strán. Samozrejme, záleží aj na veľkosti písma, hustoty textu, na rozčlenení románu (či je rozdelený na kapitoly alebo písaný vcelku).Či je text obohatený o obrázkovú prílohu, či sú vynechané strany medzi jednotlivými kapitolami.
Osobne mám radšej knihy, ktoré sú rozdelené na časti, hlavne preto, lebo málokedy mám toľko času, aby som knihu prečítal na jeden nádych. Nejedného čitateľa hrubé knihy odrádzajú. Obávajú sa najmä toho, že skôr ako ich príbeh do seba vtiahne, prestane ich kniha zaujímať. Preto by sa mali autori vyhýbať na začiatku románu dlhočizným opisom a nudným frázam, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Jasné, že počet strán nerozhoduje o kvalite knihy. Vezmite si napríklad Remarqueov skvelý román Na západe nič nové, ktorý dokáže vypovedať o utrpení 1. svetovej vojny na pár stranách toľko, akoby to nedokázal ani tisíc stranový román zasadený priamo do zákopov znepriatelených armád. Osobne nemám rád, keď vydavateľstvá umelo naťahujú počet strán zhustením textu, zväčšením písma alebo obrázkami, prípadne kresbami. Napríklad Murakamiho útla knižočka Útok na pekáreň alebo Podivná knihovna, či Máquezove romány, ktoré vyšli vo vydavateľstve Ikar (Opadané lístie, Pohreb veľkej matróny...) Na jednej strane chápem aj vydavateľov, že keby ponúkli do predaja spomínané knihy na klasických štyridsiatich stranách, tak máloktorí čitateľ by dal za ne 10 euro. Ale na druhej strane je to tak trochu aj podvod na nás čitateľov, keď odložíme prečítaný román zhruba po hodine čítania naspäť do police a naša túžba po zážitku ostáva len čiastočne uspokojená.
Rebríček mojich naj románov, ktoré mali viac ako 500 strán a uchvátili ma:
1.F.M. Dostojevskij - Bratia Karamazovci (928 s.)
2.F.M. Dostojevskij- Diablom posadnutí (629 s.)
3. H. Mulisch - Objavenie neba (848 s.)
4. H. Murakami - 1Q84: Kronika 1,2, Kronika 3 (cca. 1200 s.)
5.Irwing Stone -Vášně mysli (1008 s.)
6. J.M.Guenassia - Klub nenapraviteľných optimistov (584 s.)
7. J.Irving - Dokud tě nenajdu (880 s.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára