HODNOTENIE: ****
Román Adreja Nikolaidisa je rozdelený na dve časti. Prvá časť má názov Syn a druhá Príchod, pričom oba príbehy sa odohrávajú v rovnakom meste -Ulcinje. Napriek tomu spolu nijako nesúvisia. V románe Syn vystupuje postava spisovateľa Konstantina, ktorého opustila manželka a rozvod je neodvratný. Nahliadneme do jedného dňa tohto životom zlomeného muža, ktorý okolo seba šíri mnoho negatívnej energie a vyžíva sa v ubližovaní. Nepočítajte so súvislým príbehom, skôr s drobnými čriepkami, ktoré vytvárajú jeden celok. Konstantin obviňuje z matkinej smrti svojho otca. Jeho strýkovi vyhorí celý statok a neznámy muž príde utešiť ľahostajného spisovateľa. Istý muž menom Djuro robí pasáka svojim trom maloletým dcéram a Konstantin nimi opovrhuje. Stretne svojho najlepšieho a zároveň jediného kamaráta z detstva -Uroša, ktorý mu vyrozpráva príbeh o tom, ako mu chlapec, ktorý ho na škole kedysi šikanoval, v dospelosti zviedol ženu a odišiel aj s jeho dieťaťom. Konstntinovi je to jedno. Tiež sa dozvedáme o otcovražde, syn zabije otca, lebo mu celý život len odpúšťal a nedokázal ho potrestať, čo sa pre syna stalo prekliatím. V podzemnej garáži sa ukrýva rodina malomocných kosovských utečencov, ktorí sa stanú pre Konstantina tvorivou inšpiráciou jeho nového románu. Napriek tomu, že mu za sľúbenú finančnú odmenu vyrozprávajú svoj osud, spisovateľ im namiesto peňazí nechá len nedopitú fľašu whisky. Na konci mesta stretáva svojho spolužiaka Semira, kedysi talentovaného huslistu, ktorý konvertoval na islam a teraz vedie s okoloidúcimi búrlivé debaty. Napokon, počas rozhovoru pri pohári vína s jedným radikálnym kresťanským kazateľom- starcom, Konstantin uvidí svoje doterajšie konanie v inom svetle. Snaží sa vyhľadať všetkých, ktorých v ten deň potrestal a opovrhoval nimi, aby sa im za svoje slová a činy ospravedlnil. Oni však medzitým niekam zaliezli a niet po nich ani stopy. A tak sa Konstantin vracia do rodičovského domu, aby urovnal aspoň vzťahy s otcom.
Nikolaidisov zhruba 90 stranový román je zmeskou orientu, komunistickej minulosti a spomienok na občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii. Nie je to jednoduché, ani radostné čítanie, ale rozhodne stojí za to po ňom siahnuť a nechať sa viesť bolestivou, no súčasne aj krásnou cestou...
Román Syn získal v roku 2011 Cenu Európskej únie za literatúru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára