štvrtok 5. januára 2017

ÁNO / NIE: Má porno miesto v literatúre? (Úvaha)

Slovo "porno" je skratkou od slova "pornografia", pochádzajúceho z gréckeho slova a znamená "nemravný". Pôvodný význam slova "pornographos" bolo  "píšuci o neviestkach." Prvý raz toto slovo použil grécky básnik a žoldnier Archilochos, ktorý žil zhruba pred 2700 rokmi. Slovom "porné" mal na mysli "predajnú ženu" (z gréckeho "permémi"- "predávať". Spočiatku bolo slovo pornografia používané k označeniu klasického umenia pomenúvajúceho erotické námety. K označeniu erotického umenia sa začalo používať zhruba v roku 1880.(zdroj internet)


Slovník cudzích slov označuje za pornografiu sexuálne dráždivú fotografiu, knihu, film a pod., ďalej zobrazenie sexuálnych aktivít aj s pohlavnými orgánmi, literárny a výtvarný brak s hrubým sexuálnym obsahom.

To, čo bolo v minulosti pokladané za pornografiu, dnes už sotva môžeme nazvať ako ľahkú erotiku. Najmä vplyvom internetu nastal v oblasti pornografie obrovský rozmach. Ešte za socializmu stačilo umiestniť do časopisu nejaký ľahký akt a číslo bolo do niekoľkých hodín beznádejne vypredané. V stredoveku stačilo, keď si žena vyhrnula šaty nad členky a muži upadali do mdlôb. Keď som mal nejakých pätnásť, šestnásť rokov, tajne som si chodil za vreckové od maminy kupovať porno časopisy. Niekedy som hanblivo čakal aj hodinu pred novinovým stánkom, kým konečne nastúpili aj poslední cestujúci na trolejbus a potom som si s trasúcim hlasom, ktorý pripomínal šepkajúcu múmiu, vypýtal vytúženú "dospelácku literatúru". Vrcholom trápnosti bolo, keď som si chcel kúpiť porno časopis s názvom "EXTÁZE", lenže v tom strese som zabudol názov časopisu, a tak som sa pána za pultom spýtal nezabudnuteľnú vetu: "Máte EREKCII?" Niekedy mi časopis predali, inokedy len odvrkli: "Vráť sa, keď budeš mať osemnásť". A tak som neraz odkráčal s dlhým nosom preč. Pamätám si, že prvý erotický film som videl vo svojich štrnástich. V tom období prebiehali Majstrovstvá sveta vo futbale v Spojených štátoch a keďže šiel prenos neskoro v noci, mamina bola unavená a šla si ľahnúť. Cez polčas sme to s bratom prepli na nejaký nemecký kanál a s otvorenými ústami sme hľadeli ako nadržaný fúzatý nemecký horár nakladal v senníku mladú dievčinu s vrkočmi v školskej uniforme. Už neviem výsledok futbalu, ani kto s kým hral, ale toto si paradoxne pamätám dodnes. Svoj prvý pornofilm som si bol požičať vo videopožičovni deň po osemnástych narodeninách. Vo videopožičovni pracovala taká milá staršia pani, ktorá mi hneď po predložení občianskeho preukazu povykladala na pult najnovšie filmové kúsky pre dospelých. S trasúcimi rukami som si prezeral obaly od videokaziet s vyretušovanými tváričkami, botoxovými perami, silikónovými prsiami a hľadal som kráľovnú medzi princeznami. Mal som osemnásť, ideál krásy pre mňa v tom čase predstavovala blondína s modrými očami a poriadnymi kozami. Píšem tak, ako som v tom čase uvažoval, takže sa ospravedlňujem za ten slovník.


V literatúre som sa dostal k pornografii cez Charlesa Bukowskeho. Jeho štýl písania si nedával servítku pred ústa. Bol drsný pouličný, chlapsky drsný. Až po čase som začal vnímať, že sex s prostitútkami a inými ľahkými ženami, bol súčasťou ozajstnej literatúry, že to bol v podstate spôsob vyjadrenia skutočného života jedného alkoholika, ktorému to set sakra písalo.

Ďalším autorom, ktorý poriadne rozhýbal moju erotickú predstavivosť, bol Michel Houellbecq a jeho knihy Možnosť ostrova, Platforma a Elementárne častice. Napriek tomu, že Houellbecqove romány sú presýtené sexom, sú predovšetkým obrazom upadajúcej západnej civilizácie, kritikou náboženstiev a zaujímavou filozofickou úvahou o existencii a zmysle života. Porno je v tomto prípade súčasťou vyspelej západnej civilizácie, no nie je to nič trvalé, skôr rýchlo pominuteľný zvierací pud s pocitom doznievajúcej prázdnoty ukrývajúcou sa niekde v úzadí.

Pornografickým opisom sa nevyhýba ani ďalší svetoznámy autor Haruki Murakami. Najmä jeho staršie romány Nórske drevo a Kafka na pobreží. Pokiaľ je niekto tvrdým odporcom porno opisov v literatúre, tieto knihy sú podľa môjho názoru jasným dôkazom toho, že aj otvorené a odvážne opisy plné sexu môžu u čitateľa vyvolávať silné estetické a umelecké zážitky. Pornografické scény, pri ktorých Murakami strieda svet reality so svetom mystiky a obohatí ho originálne obrazné pomenovania, je priam dokonalý.

Ďalším autorom, ktorý v hojnom množstve využíva pornografiu a sex v literatúre, je Chuck Palahniuk. Jeho opisy v románoch sú natoľko odvážne, že drží svetový rekord medzi spisovateľmi v počte omdletí čitateľov na verejnej čítačke. Stačí spomenúť román Snuff, v ktorom chce pornoherečka utvoriť absolútny rekord v počte uspokojených mužov. Stanoví si cieľ, že ich "obslúži" rovných 600. Ďalší román, ktorý vyšiel v češtine pod názvom Tvé překrásné já, rozpráva príbeh o tom, ako jeden muž vynájde najdokonalejšiu erotickú pomôcku, ktorá dopomôže ženám dosiahnuť iné sexuálne dimenzie. Palahniuk ide vo svojich dielach takmer až do krajnosti, hranice sexu a pornografie posúva na úplnú hranu. Jeho knihy však treba brať s rezervou, lebo sám autor si z mnohých vecí rád uťahuje a často krát neviete, kedy myslí niečo vážne a kedy sa s vami len úspešne zahráva.

Samozrejme nesmiem zabudnúť ani na Irvinea Welsha, ktorého svetovo preslávil najmä román Transpotting. Pokračovanie knihy, ktoré vyšlo pod veľavravným názvom Porno, bolo nedávno sfilmované a je jednou z najočakávanejších udalostí roka 2017 v Hollywoode. Presýtená sexom je aj zbierka troch poviedok, ktorá vyšla v češtine pod názvom Extáza. Momentálne čítam Welshov najnovší román, ktorý vyšiel pod názvom Pohlavné životy siamských dvojčat vo vydavateľstve Argo. A že sa to len tak hemží sexom a vulgarizmami, o tom nepochybujte. Welshov prístup k pornografii je realistický. Zaujímajú ho najmä stroskotanci, outsideri, ľudia, ktorí žijú na pokraji spoločnosti, ale aj bohatí a úspešní jedinci, čo sa zamotávajú do lákadiel, ktoré im ponúka život a následne strmo padajú dole. Drogy, sex, alkohol, nočné podniky, drsná britská spoločnosť. Welsh je pri každej téme veľmi otvorený a nič nezatajuje. A číta sa to parádne.


Samozrejme, že aj iní známi autori sa nevyhýbajú vo svojich dielach pornu a pornografickým opisom. Spomeňme napríklad svetoznámeho Johna Irvinga. Na slovensku napríklad Peter Holka, Maxim E. Matkin a v minulosti Dušan Mitana alebo Dominik Tatarka. Časy, kedy vzbudzoval pohoršenie Lawrenceho erotický román Milenec lady Chatteerleyovej, sú nenávratne preč. 
Internet posúva hranice stále ďalej. A aj porno priemysel je nútený sa novej situácii prispôsobiť. Kvalitnými kamerami nakrúca naoko amatérske páry, aby sme mali pocit, že nahliadame do spální svojich susedov. Máločo už v dnešnej dobe dokáže ľudí šokovať. Chcú stále viac. Otázka je, kde to napokon celé skončí a či v konečnom dôsledku nesmerujeme k zániku, podobne ako v minulosti spupný staroveký Rím. V každom prípade násilie a sex predávajú. Tým je povedané všetko. 

Môj osobný názor na pornografiu je podobný ako na vulgarizmy. Myslím si, že pornografia, pokiaľ je podaná vkusne, nie je samoúčelná, nie je cieľom knihy, ale len jej cestou, pokiaľ má čitateľovi niečo dôležité vyjadriť alebo mu naznačiť a nie iba predávať autorov román, potom nie som proti. Napokon, veď vďaka pornografickým opisom a pornu som vo fáze dospievania objavil veľkých autorov, ktorých čítam dodnes. Aj keď v súčasnosti ich už vnímam trochu inak ako tomu bolo v tínedžerskom veku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára