Treba brať ohľad na to, že doba sa vyvíja. To čo bolo pokladané za vulgarizmus ešte povedzme pred päťdesiatimi rokmi, nad tým sa dnes ani nepozastavíme, lebo sa to stalo bežnou súčasťou hovorového jazyka. Takisto hranice sa vo všeobecnosti neustále posúvajú. Či už ide o sex, násilie, odkrývanie súkromia, atď. To čo dokázalo šokovať kedysi, dnes pôsobí často až smiešne. Či je to dobré alebo zlé, nebudem na tomto mieste rozoberať, jednoducho je to fakt. Ak mám vyjadriť svoj osobný názor na tému literatúra a vulgarizmy, som jednoznačne za. To však neznamená, že za každých okolností. Pokiaľ sú vulgarizmy použité len preto, aby sa snažili príbeh ozvláštniť, prípadne čitateľa zaujať, potom je to priveľmi povrchné a lacné. Myslím si, že pri používaní vulgarizmov v literatúre veľmi záleží na prostredí v ktorom sa príbeh odohráva a aká spoločenská skupina v ňom vystupuje. Samozrejme tým netvrdím, že intelektuáli nehrešia (niekedy primitívnejšie ako nižšie vrstvy obyvateľstva). V každom prípade je veľmi nereálne, keď sa príbeh odohráva napríklad v robotníckej štvrti, aby chlapi v krčme viedli dialóg v zmysle:
"Dobrý večer, Janko. Ako sa ti darí?"
"Ale vieš čo? Už som z tej práce unavený."
"Ani mi nehovor. Ani to pivo za veľa nestojí."
"Dočerta aj s takým životom."
Ja si myslím, že aby to vystihovalo realitu, malo by to vyzerať nejako takto:
"Nazdar Janči. Ako ide život?"
"Ale nahovno, ani mi nehovor. Som z tej z práce totálne dojebaný."
"Ani mi nehovor. Aj to pivo stojí za hovno."
"Dopiče aj s takým životom."
Tým nechcem povedať, že celá kniha má byť napísaná v takomto štýle. Ale pokiaľ chce autor priblížiť prostredie čitateľovi, mal by prispôsobiť aj reč postáv, ktoré v ňom vystupujú.
Iný príklad: Anglickí chuligáni sa zídu v uliciach mesta, aby si pred zápasom počkali na nenávideného protivníka:
"Pripravte sa chlapci, už idú. Je ich ako maku."
"Čo budeme robiť, dokelu? Nečakal som, že ich budú celé stovky."
"Dajme nohy na plecia a bežmééé!"
Nie je vernejšia takáto verzia?
"Pripravte sa, kurva, už tie svine vidím. Je ich ako sračiek."
"Čo budeme robiť, doboha? Je ich ako múch na hovne."
"Kurva, zdrháme, kým nám nenakopú rite!"
Pár rokov dozadu som čítal knihu od Johna Kinga, ktorý napísal dychberúci román Futbalová fabrika. Ten vám odhalí jazyk, ktorý presne vykresľuje prostredie a postavy, ktoré v ňom vystupujú.
Majstrom používania vulgarizmov je napríklad Charles Bukowski, ktorý dokáže nimi narábať tak bravúrne, že vás na niektorých miestach až dojme k slzám. Bukowski žil v baroch a v uliciach Los Angeles, na nič sa nehral, nebol pózerom ako mnohí jeho trápni nasledovníci, ktorí sa snažili drsný život vykresliť z tepla svojich pohodlných príbytkov. Som za, aby sa vulgarizmy používali vo väzenskom prostredí, v prostredí bezdomovcov, prostitútok, narkomanov, futbalových chuligánov a podobne. Som za to, aby boli vulgarizmy použité v prípade, ak vykresľujú charakter nejakého človeka ktorý ich sám často používa, prípadne ak vulgarizmy potrebujú pomenovať nejakú emóciu tak intenzívne, že iným synonymom by to nebolo možné. Nemám rád slovenské filmové titulky, ktoré si preklady svojvoľne upravujú. Keď v pôvodnom znení zreteľne počuť slovo "fuck" a slovenská televízia ho preloží ako: "doriti" alebo "dofrasa". Aj keď musím uznať, že posledné roky sa to už zlepšuje. Osobne mi nadávky a vulgarizmy znejú prirodzenejšie v českom jazyku, možno preto, že čeština má bohatší slang. Keď má nejaký slovenský herec použiť v dialógu vulgarizmus, znie to natoľko neprirodzene, že to cítite na míle ďaleko. Aj tu však už nastali pokroky. Včera večer som si zhodou okolností pozrel americký film Macík v hlavnej úlohe v mojim obľúbeným hercom Markom Wahlbergom. Dabing Ivana Šándora a Petra Marcina ako macka Teda, bol výborný. Keby sa upustilo od všetkých vulgarizmov čo vo filme zazneli, bola by to úplne jalová komédia. Ešte musím spomenúť skvelý Scorseseho film Skrytá identita, v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom, to bola tiež výborná dabingová robota, v ktorej vulgarizmy neboli použité len tak samoúčelne.
Aby som to teda celé zhrnul. Pokiaľ ide o používanie vulgarizmov v literatúre (platí pre poéziu aj pre prózu), tak určite áno. Pokiaľ nie sú použité samoúčelné, majú svoju výpovednú hodnotu, vykresľujú prostredie a postavy, vyjadrujú silné emócie a iné synonymum by silu ich trefnosť jednoducho pochovalo. V opačnom prípade choďte... veď viete kam.
Ako by vyzerala dišputa o viere v Boha medzi manželkou pána doktora v podaní Ivany Chýlkovej a Bohumila Stejskala v podaní Bolka Polívku v dnes už kultovom dialógu, ktorý zaznel vo filme Dedičství aneb Kurvahosigutntag, keby v ňom neboli použité vulgarizmy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára