"Sedel vo svojom služobnom aute, zatiaľ čo krajina sa zachvievala a ubiehala okolo. Položil si otázku. Znela nasledovne: Lenin považoval hudbu za depresívnu.
Stalin si namýšľal, že hudbe rozumie a že ju doceňuje.
Chruščov hudbou pohŕdal.
Čo je pre skladateľa najhoršie?" (s.109).
Šostakovič je považovaný za geniálneho sovietskeho skladateľa a zároveň kontroverznú osobnosť. "Ak ste sa irónii otočili chrbtom, skysla na sarkazmus. A na čo už len ten bol dobrý? Sarkazmus bol iróniou, ktorá stratila dušu" (s.161). Boli obdobia, keď bol režimom zatracovaný a inokedy zase vynášaný do nebies. "Umenie patrí všetkým a nikomu. Umenie prináleží všetkým dobám a nijakému okamihu. Umenie patrí tým, ktorí ho tvoria, a tým, ktorí si ho vychutnávajú. Umenie nepatrí ľudu a strane o nič viac, ako kedysi patrilo aristokracii a objednávateľovi. Umenie je šepot dejín, počuteľný napriek rachotu času. Umenie tu nie je pre umenie: je tu pre ľudí. Ale ktorých ľudí a kto ich rozpozná?" (s.88). Šostakovič pochádzal z liberálnej rodiny. Poznal sa osobne so Stalinom a viac ráz koncertoval na turné po Spojených štátoch. Jeho náručím prešlo viacero žien. Napísal hanlivé listy na Sacharova aj Solženicyna. Život mu strpčovala KGB aj NKVD. Istý čas to vyzeralo, že sa stane obeťou Stalinových čistiek: "V stalinistickom Rusku neboli žiadni skladatelia píšuci perom zastoknutým medzi zubami. Odteraz tam boli len dva typy skladateľov: tí, ktorí žili a báli sa, a tí, ktorí boli mŕtvi" (s.50)."Aj keby mi uťali obe ruky, budem ďalej písať hudbu s perom v ústach" (s.49). Šostakovič zložil viacero skladieb k sovietskym propagandistickým filmom. "Iľf a Petrov napísali: -Nestačí milovať sovietsku moc. Aj ona musí milovať vás-" (s.85). Bol veľkým obdivovateľom Stravinského. Celý život bol veľmi naviazaný na matku. A neustále zápasil so svojim vnútrom: "Myslel si, že vie, čo chce, získal, čo chcel, potom to už nechcel, prešlo ho to, a potom to chcel zase späť" (s.37).
Barnes napísal akýsi intelektuálny životopis o veľkej a rozporuplnej hudobnej osobnosti, ktorá prežila jedno z najdramatickejších období v dejinách Ruska. Je to pomerne náročné čítanie, ale určite stojí za pozornosť. Barnes Dmitrija Šostakoviča nijakým spôsobom neidealizuje, ale snaží sa vytvoriť obraz človeka, ktorý sa stal obeťou krutého režimu. Kniha je napísaná podobným štýlom ako Tomaszewskieho dielo Chopin a George Sandová. Nie je to súvislé rozprávanie, ide skôr o zozbierané útržkovité informácie z rôznych zdrojov, ktoré sa snažia vzdať poctu rozporuplnému človeku. V prípade, že ste obdivovateľom Šostakovičovej hudby, pridajte si k hodnoteniu jednu hviezdičku navyše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára