HODNOTENIE: ***
"Spln mesiaca svietil na psa, ktorý bojoval o život. Dobité telo so skrivenou papuľou sa váľalo na sivom kamení. Napriek všetkému vnímal každý zvuk, každú hrozbu, ktorá by mohla vniknúť do jeho priestoru. Pes s krvou gladiátora a vernosťou otroka naivne chránil svojho pána. Cane Corso" (s.319).
Napriek tomu, že Prípad Corso je už štvrtým románom Michala Čierneho, ktorý sa odohráva v prostredí mafie, pre mňa to bola prvá kniha, ktorú som od neho prečítal. Štýlom rozprávania mi pripomína slávnu severskú trilógiu (Plameň túžby, Havranie dievča a Pýtine pokyny). Rovnako ako vo vyššie uvedených kriminálnych príbehoch, aj v prípade Corso sa stretávame s vyšetrovacím tímom (Kikom, Slávom, Terezou, Lindou, Dominikom a riaditeľom kriminálky - Radom Hrubým). Okrem nich sa stretneme so skorumpovaným policajtom Jánskym, ktorého dcéra Paťa čaká dieťa s drogovým dílerom Tiborom Solčanským.
Najväčšou rybou v Malinovskom rybníku (mesto v blízkosti Bratislavy, kde sa príbeh odohráva), je Miroslav Corsa, ktorý stúpa krok po krôčiku v hierarchii bratislavskej mafie.
Príbeh nie je ničím originálny, je to klasický boj polície s podsvetím. Podobne ako vo vyššie spomínanej švédske trilógii, aj v prípade Corso ma najviac zaujal súkromný život vyšetrovacieho tímu (Kiko a jeho milenecký vzťah s psychicky labilnou Ninou, Slávova posadnutosť českým spevákom Danielom Landom a početnými tetovaniami, Jánskeho slabosť pre tučné prostitútky, atď).
Príbeh sa číta pomerne ľahko, občas zaškrípu niektoré dialógy, no dá sa cez to preniesť. Prípad Corso je ako stvorený na zamrznuté januárové podvečery, no nič prevratné ani veľké nečakajte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára