"-Aká pekelná potvora do vás zaborila svoje pazúry?-
-Lesná bytosť.-
-Aká lesná bytosť? Sírová bludička? Nočný vyklopávač? Svinka vlnomilka? Ježkohlav? Mrzochvost? Bláznoškrek? Lenivohrab? Pískjúci ďas?-
-Nie... malé dievča, ktoré chcelo pomôcť natrhať kvety. Nejaký druh trpaslíčky"(s.208).
Anton je štyridsaťpäť ročný starý mládenec žijúci vo Švédsku, ktorý sa živý ako profesionálny kúzelník. Už od detstva sníval o tom, že bude vystupovať pred veľkým publikom, ktoré mu bude aplaudovať. Pre tento svoj veľký sen sa vzdal svojej životnej lásky, krásnej volejbalistky Charlottey, aj svojho najlepšieho priateľa- Sebastiana, s ktorým spočiatku nacvičovali spoločné kúzelnícke triky.
V súčasnosti o Antona nie je veľký záujem. Jeho agent mu vybavuje angažmány v domovoch dôchodcov alebo v protialkoholických liečebniach. Anton mi svojou povahou pripomína Backmanovho Muža menom Ove. Je len veľmi málo ľudí, s ktorými sa zatrpknutý Anton nedostane do konfliktu. Všetko sa pre neho zmení vo chvíli, keď cestuje autom okolo národného parku Tiveden a nečakane zíde z cesty...
Tam stretne malé dievčatko, neskôr sa dozvie, že je to jedna z lesných bytostí -trpaslíčka, ktoré ho poprosí, aby jej pomohol natrhať kvety pod vankúš. Lenže Anton sa chce čo najskôr dostať domov a tak prosbu o pomoc odmietne. Vtedy sa mu na čele zjaví znamenie smrti. Vojde do maličkého útulného domu starenky Grety a starčeka Gunnara, ktorí mu prezradia, že znamenia smrti ho môže zbaviť iba Blatolejka, lesná kráľovná, ktorá o to požiada trpaslíčku. Blatolejka má podobu prítulnej mačky domácej, ktorá hovorí ľudskou rečou. Aby však vôbec s Antonom prehovorila, kúzelník musí splniť tri neľahké úlohy: 1. pomôcť starej vdove, bosorke Ingrod, získať smútočný šperk, ktorý jej uľahčí zbaviť sa žiaľu po mŕtvom manželovi, 2. Vyhnať ducha po mŕtvo dedkovi, ktorý straší vo veľkej vile, čím bráni mladému páru Janine a Haraldovi splodiť potomka a 3. Vyhnať silného Slzomila navždy z lesa. Aby toho nebolo málo, Anton sa zoznámi aj s ďalšími čudnými postavami. Psychicky chorým Jormom, ktorý ušiel z neďalekého ústavu, aby sa pokúsil nazbierať pre svoju mŕtvu priateľku magické kamene pre svoju mŕtvu priateľku alebo s Nočným vyklopávačom, ktorý blúdi po zotmení po ľudských obydliach a hľadá svoje obete. A tak sa začína kúzelníkova čarovná cesta plná dobrodružstiev, na konci ktorej sa mu úplne zmení jeho doterajší život.
Veľmi príjemná a hlavne hravá kniha, v ktorej sa strieda realita s rozprávkovým svetom. Páči sa mi autorov zmysel pre humor, ktorý je naozaj svojský: "O niekoľko hodín neskôr som sa už váľal po stole a snažil sa popchnúť Gretu a Gunnara, aby spievali Moonlight shadow od Mike Oldfielda. Je pravda,že som tú pesničku nemal rád, pretože mi pripomínala Sebastiana, ale na spití sa pod obraz je skvelá jedna vec -je vám to jedno. Začali sme zborovo spievať, všetci, čo boli pri stoloch. Iba ja som však poznal celý text. Melódia sa dala naučiť jednoducho. Dokonca aj Ingrod a jej kamarátky bosorky spievali svojimi nepríjemnými škrekľavými hlasmi. Vyškriabal som sa na stôl a dirigoval spevákov dramatickými gestami. Keď som sa pošmykol na piškótovej roláde a strmhlav padol do trávy, dostal som svoj najväčší aplauz za mnoho rokov. A vtedy začalo snežiť" (s.165).
"Teraz sa ukázalo, že si kúpil pijatiku z výplaty za vystúpenie v združení anonymných alkoholikov. -Nechcem byť ako môj otec,- zopakoval a pokúsil sa vstať.-" (s.169).
Nechať zablúdiť kúzelníka v kúzelnom lese, je veľmi zaujímavá myšlienka. Pokiaľ prijmete autorovu hru a nebudete mať problém uveriť rozprávkovým bytostiam, román vám pripraví veľmi príjemné čitateľské chvíle. Osobne mám radšej reálnejšie príbehy, ale kto z nás môže vylúčiť, že v hustých lesoch sa neskrýva napríklad Nočný vyklopávač? Klop, klop, klop, klop...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára