V ten piatkový večer som vyšiel z domu s malou dušičkou. Moja mama pozerala v obývačke jeden z tých svojich obľúbených nekonečných seriálov a tak som len potichu privrel dvere, aby som ju náhodou nevyrušil a vyšmykol som sa z bytu rovno na rušnú ulicu. Jemne popŕchalo a tak som nad sebou rozprestrel široký dáždnik. Pod nohami sa mi leskli kaluže vody. O niekoľko minút som už stál pred kaviarňou. Pomaly som zišiel dolu schodmi. Väčšina členov klubu už sedela v miestnosti. Keď o niekoľko minút dorazili aj poslední dvaja, mlčky sme si podali ruky. Všetci sme mali oblečené dlhé kabáty, tmavé obleky, čierne klobúky a na nohách sa nám leskli elegantné mokasíny. Vyzerali sme ako úradníci z Kafkových románov, alebo príslušníci ŠTB. Objednali sme si zalievanú kávu a hodnú chvíľu sme mlčali. Postupne som pohľadom prebehol po všetkých svojich spoločníkoch. Moje myšlienky prerušilo až buchnutie hrnčeka a podšálku. Presne ako minulý piatok.
"Dnes ma zase sledovali" zašepkal som. "Idú po mne a nezastavia sa pre ničím. Musíme byť opatrní."
"Vieš kto to je?" naklonil sa ku mne najbližšie sediaci spoločník.
"Nemám tušenie. Ale je ich každý deň viac a viac. Sú ako mravce, sú ako osy, sú... " dochádzali mi slová a tak som si radšej odpil zo studenej kávy. "Páni, myslím si, že je načase, aby sme si priznali, že tento boj nevyhráme. Náš protivník je príliš silný, príliš rafinovaný, príliš inteligentný, aby sme ho dokázali poraziť.
"Čo teda navrhujete?"
"Sme elita národa, ľudia k nám vzhliadajú ako k božstvu, nemôžeme im predsa povedať, že..." striedavo behal očami po našich zachmúrených pohľadoch najmladší člen tímu.
"Obávam sa, že je načase spraviť záverečné vyhlásenie" s povzdychom som vstal a moji spoločníci si schovali hlavu do dlaní.
"Drahí priatelia" privrel som oči a nahlas som si povzdychol. "Po zrelej úvahe som dospel k jedinému a neodvolateľnému záveru. Sme..."
..."blááázni." Po zaznení tohto slova som sa od zúrivosti celý roztriasol. Chvíľu sa ešte na náš účet zabával, rozhadzoval rukami ako gumený panák, a aby nás zahanbil a zdrvujúco ponížil, objednal nám každému po poháriku whisky a pripil si na naše duševné zdravie. Potom si zbalil veci a odišiel. V ten piatkový večer nikto z nás neprehovoril
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára