štvrtok 26. januára 2017

ÁNO / NIE Sú úvodné strany pre román kľúčové? (niečo ako úvaha)

"Vedel, že sa odtiaľ živý nedostane. Pozrel sa na nebo. Akoby práve odtiaľ mala prísť vytúžená pomoc. Guľatý mesiac sa mu škeril rovno do tváre. Strecha domu na ktorej stál, strašidelne zapískala. Vietor divoko ohýbal staré okenice. Naprázdno prehltol a zasunul náboj do komory. Mal len jediný pokus..." 



Myslím si, že s úvodom kníh je to dosť podobné ako s úvodom filmov. Pre čitateľa je oveľa zaujímavejšie, keď je rovno vtiahnutý do deja. Keď ho rozprávač zavedie do nejakej dramatickej situácie a nedá mu vydýchnuť. Pozitívom sú kratšie kapitoly, ktoré sú useknuté na tom najnapínavejšom mieste. 
Na knihy, ktoré začínajú dlhšími statickými opismi, musíme mať jednoducho náladu. Rovnako je to aj s filmami, pokiaľ nie sme na poetický žáner správne naladení, potom nám niekoľkominútové zábery kamery bez dialógov väčšinou dosť prekážajú. Jednou z mála výnimiek je kultový americký western Vtedy na západe
Dnešný čitateľ je naučený na stručné dialógy, dynamické slovesá, plnokrvnú akciu, dokonca mu častokrát neprekáža občasná povrchnosť.Trojstranový opis krokodíla, ktorý si môžeme vychutnať v prvom slovenskom románe René mládenca príhody a skúsenosti od J.I. Bajzu, by väčšinu z nás asi uspal. Rozsiahlejší opis mi nevadí napríklad pri opise tajomných miest s temnou minulosťou. Mám rád situácie, kedy mám pocit, že som v koži hlavného hrdinu. Ako keď hráte nejakú počítačovú stratégiu, v ktorej vidíte len nejakú zbraň, ktorá otvára desiatky pancierových dverí a hľadá potenciálnych nepriateľov. Sú situácie, kedy sa autor rozsiahlejším opisom jednoducho nemôže vyhnúť. Napríklad, keď na začiatku príbehu prichádza transport väzňov do koncentračného tábora. Aby sme si to miesto vedeli predstaviť, musíme sa prelúskať aj dlhšími opismi, ktoré však vôbec nemusia pôsobiť nudne. Alebo podrobný opis väzenia, do ktorého prichádza odsúdený hrdina románu. 
Podobne ako nás odrádza dlhá minutáž filmov (v súčasnosti pokladáme za dlhé filmy už aj tie, ktoré trvajú viac ako dve hodiny), tak nás odrádza aj počet strán (už viacej ako tristo päťdesiat strán je pre dnešného čitateľa neprekonateľný problém). Je preto potrebné čitateľa priklincovať už na začiatku románu. Že sa to dá, o tom nás presvedčili napríklad J.K. Rowlingová alebo Dan Brown. Je v podstate jedno, aký mám názor na ich tvorbu, ale posadiť milióny čitateľov k hrubým románom a navyše v prípade Rowlingovej, nevyspytateľného detského čitateľa, to je naozaj skvelá práca. 

Úvod je pre každý román veľmi dôležitý. Je to podobné ako keď navštívite výstavu nádherných športových áut. Povozí vás ktorékoľvek z nich, ale skutočný pôžitok z jazdy vám dá len zopár áut. Nasadnúť, pootočiť kľúčom a zrýchliť hneď na začiatku z nuly na sto kilometrov za tri sekundy, to je jednoducho paráda. Áno, úvod je dôležitý. Ostatné je v podstate už len nekonečná jazda...     

   
       

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára