utorok 7. novembra 2017

RECENZIA: Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (Absynt, 2017)

HODNOTENIE:   ***                                   KNIHA MESIACA NOVEMBER

"Černobyľ... Iný svet už mať nebudeme... Najprv, keď sme si vytrhli pôdu spod nôh, chrlili sme tú bolesť otvorene. No teraz sme si uvedomili, že iný svet nemáme a nemáme sa kam podieť. Pocit tragického prebývania na tejto černobyľskej zemi znamená celkom iné vnímanie sveta. Z vojny sa vracia "stratená" generácia... Spomenieme si na Rémarqua? A "stratená" generácia žije aj Černobyľom... Stratili sme sa... Nezmenilo sa iba ľudské utrpenie... Náš jediný kapitál. Nezameniteľný!" (s.192).




Černobyľská modlitba je treťou knihou po predchádzajúcich Vojna nemá ženskú tvár a Zinkoví chlapci, ktorú som od Svetlany Alexijevič, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru, za rok 2015, prečítal. Štruktúra knihy je rovnaká ako v predchádzajúcich dvoch dielach. Skladá sa z výpovedí množstva ľudí. Čo je na jednej strane výhodou, lebo človek si môže o udalostiach a dobe, v ktorej sa odohrali, vytvoriť pomerne široký obraz, no časom sa v množstve svedeckých výpovedí začína strácať a hrozí, že tie skutočné silné zážitky sa rozplynú v kvantite tých priemernejších. Stalo sa mi to v predošlých autorkiných dielach a stalo sa mi to aj v Černobyľskej modlitbe. Asi drvivá väčšina z vás vie, čo sa spája s Černobyľom, čo sa odohralo v roku 1986. Výbuch jedného z reaktorov jadrovej elektrárne spôsobil veľkú tragédiu. Táto tragédia mohla narobiť ešte oveľa väčšie škody, našťastie sa našlo dostatok statočných a treba povedať, že aj neinformovaných ľudí, ktorí šli odstraňovať následky jadrového nešťastia bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na ich zdravie. 
Viacerí historici sa zhodujú v tom, že výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle výrazným spôsobom urýchlil pád komunizmu vo vtedajšom Sovietskom zväze a postupne v celej východnej Európe. Jednoznačne treba povedať, že spôsob, akým sa snažili vtedajší mocní zakryť katastrofálnu nehodu, je zahanbujúci. Dosť však bolo slov, nechajme rozprávať tých, ktorí sa stali nechcenými svedkami jednej z najväčších a najdiskutovanejích tragédií 20. storočia. Je rok 2006 a Svetlana Alexijevič sa vracia na miesto činu.

"Černobyľ... Vojna vojen. Niet pre človeka záchrany. Ani na zemi, ani vo vode, ani na nebi." (s.66).

"Posledné dva dni v nemocnici...Zdvíham jeho ruku a kosť sa hýbe, plantá, odlúpilo sa od nej telesné tkanivo. Kúsky pľúc a pečene mu vychádzali ústami von... Zadúšal sa vlastnými vnútornosťami... Obviažem si ruku obväzom a vsúvam mu ju do úst, všetko to z neho vyhrabujem von.. To sa nedá ani vypovedať! Ani napísať! Ani prežiť..." (s.26). Ľudmila Ignatenko, žena zahynutého Vasilja Ignatenka

"Vyhlásili poplach a náš pluk musel ísť... Cestovali sme dlho. Nič konkrétne nám nikto nepovedal. Až v Moskve na Bieloruskej železničnej stanici nám oznámili, kam nás vezú. Jeden chlapec, myslím, že bol z Leningradu, zaprotestoval: - Ja chcem žiť. - Pohrozili mu tribunálom. Veliteľ pred nastúpenými vojakmi povedal: - Pôjdeš do väzenia alebo ťa rovno zastrelia. - Ja som mal iné pocity. Presné opačné. Žiadalo sa mi zažiť niečo heroické. Vyskúšať svoj charakter. Možno to bol ešte znak detinskosti. No takých ako ja, bolo viac, slúžili u nás chlapci z celého Sovietskeho zväzu. Rusi, Ukrajinci, Kozáci, Arméni... Bolo nám úzko, ale akosi veselo..." (s.87).  

Ako to už býva zvykom, po každej tragickej udalosti si začnú ľudia vymýšľať vtipy, aby ľahšie strávili nával bolesti, ktorá sa v nich ukladá. Inak tomu nebolo ani po výbuchu v Černobyle: 

"V rade na cukor:
- Jaj, ľudkovia, koľko hríbov je v tomto roku! Aj hríbov, aj lesných plodov, akoby ich nasadili.-
- Sú otrávené... -
- Čudný človek... Kto ťa núti, aby si ich jedol. Nazbieraj, nasuš a odnes do Minska na trh. Bude z teba milionár. - " (s.153).

"Mám malého brata...
Rád sa hrá na "Černobyľ". Stavia protiletecký kryt, zasypáva pieskom reaktor...Alebo sa vyparádi ako strašiak, behá za nami a straší nás: - Húúúú! Ja som radiácia! Húúú... som radiácia! -
Keď sa to stalo, ešte nebol na svete" (s.294).   

Návrat na miesto činu po dvadsiatich rokoch od tragédie, nie je veľmi radostný. Následky sú aj po dlhých rokoch stále bolestivé. Mnoho ľudí umiera na rakovinu, deti sa rodia s rôznymi telesnými vadami. Nízke dôchodky obyvateľov nútia konzumovať kontaminované potraviny a už len spomínať  na to, ako si tu pokojne žili, až kým... Výpovede tzv. likvidátorov následkov, ich manželiek, učiteľov, detí, radových vojakov, ktorí pod sľubom kráľovskej odmeny doslova holými rukami odstraňovali rádioaktívny odpad, hasičov, ale aj bežných obyvateľov postihnutého územia, sú naozaj silné. Treba len dúfať, že už sa nič podobné nikdy nezopakuje. Aj keď... 

PS: Veľmi odporúčam kapitolu pod názvom Namiesto epilógu (s.309), ktorá vypovedá o nás ľuďoch strašne veľa.   

2 komentáre:

  1. DR WALE, neviem sa vám dostatočne poďakovať za všetko dobré, čo ste pre mňa a moju rodinu urobili. Moji rodičia mali problémy, ktoré sa snažili vyriešiť sami, no nič nezabralo, a tak sa rozišli, čo bolo pre nás deti veľmi ťažké obdobie. Chceli sme, aby boli opäť spolu, a tak sme kontaktovali DR WALE-a, pretože práve on pomohol mojej sestre vyriešiť manželské problémy s jej manželom. Obrátili sme sa naňho s otázkou, či by dokázal našich rodičov opäť spojiť. Keď sme ho kontaktovali, opýtal sa nás, ako dlho sú rodičia od seba. Povedali sme mu, že už štyri roky. Povedal, že to nie je problém. Po všetkom, čo urobil, sme zistili, že za rozchodom mojich rodičov stál kamarát môjho otca, ktorý robil všetko pre to, aby už neboli spolu. Vďaka DR WALE-ovi sú však obaja moji rodičia konečne opäť spolu. Teraz sme všetci zjednotení ako jedna veľká rodina. Ak sú vaši rodičia rozvedení a chcete, aby boli opäť spolu, DR WALE je ten pravý človek, ktorého treba kontaktovať. Môžete ho kontaktovať cez WhatsApp alebo Telegram na čísle +2347054019402 alebo e-mailom na adrese drwalespellhome@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Píšem, aby som sa podelila o svedectvo, ktoré mi zmenilo život – o mojej ceste k prekonaniu pretrvávajúcich zdravotných problémov spôsobených vírusom herpesu. DR REETHESH má rýchly liek na vírus herpesu aj hepatitídu typu B. Niekoľko rokov som nesmierne trpela pod ťarchou chronických vírusových infekcií a napriek konzultáciám s mnohými lekármi a dodržiavaniu nespočetných liečebných postupov som nenachádzala žiadnu úľavu. Dospela som do štádia zúfalstva; mala som pocit, že moja situácia je beznádejná a že navždy zostanem uväznená v tomto kolobehu choroby. Všetko sa zmenilo, keď som objavila prácu DR REETHESHA. Vďaka jeho špeciálnym bylinným prípravkom som konečne zažila uzdravenie, o ktoré som sa modlila. Po tom, čo som sa riadila jeho pokynmi a absolvovala predpísanú liečbu, som sa úplne zbavila vírusu herpesu, ktorý kedysi ovládal môj život. Túto správu zdieľam v nádeji, že sa dostane k ďalším ľuďom, ktorí momentálne trpia a hľadajú riešenie na vírus herpesu typu 1 a 2. Taktiež chcem využiť túto príležitosť a poďakovať DR REETHESHOVI za to, že pomohol mojej sestre získať späť manžela, ktorý ju bezdôvodne opustil kvôli inej žene. Vďaka pomoci DR REETHESHA sa manžel vrátil k svojej žene a deťom. DR REETHESH vykonal kúzlo lásky, ktoré priviedlo manželovho manžela späť. Ak potrebujete pomoc, vrelo odporúčam kontaktovať DR REETHESHA cez WhatsApp: +2349012999010 alebo e-mailom: reethesh60@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť